Drzosť veriacich nemá hraníc. Kto kedy študoval históriu tak zistil, že vojny, nespravodlivosť, teda všetko zlo vzniká z titulu presadzovania viery v jedinú pravdu.
Náboženstvo je vyvolávanie emócií pocitov strachu pred vyvolenými. Každé tvrdenie, opierajúce sa len o vyvolávanie pocitov je zakrývanie tohoto pravého účelu. O čom svedčí i náboženský význam stvorenia človeka, že sa nechápe ako rozprávka o víťazstve dobra, ale ako ochrana pred večným peklom, ktoré si sami vytvorili.
Existencia Boha sa v realite nikdy nepotvrdila, potvrdzuje sa len poverami viery v náboženské tradície. Viera, ktorá nie je podložená rozumom len legendami nemôže predstavovať reálnu nádej pre rozvoj človeka, či prírodu. História náboženstva ukazuje, že uctievanie nádeji podmienených podriadenosťou privádza človeka len k prijímaniu nespravodlivosti. Naproti tomu snaha o zlepšovanie reálneho života rozumom motivuje človeka chrániť seba i prírodu, čo v konečnom dôsledku mu rozširuje vedomosti a schopnosti.
