Maďarský nacionalizmus a tvrdé presadzovanie maďarčiny na Slovensku začalo až po uzákonení slovenčiny.
Maďarský nacionalizmus a tvrdé presadzovanie maďarčiny na Slovensku začalo až po uzákonení slovenčiny.
Európa je síce kresťanská, ale oveľa viac je antická – ako by bola ideologicky despotická. Korene európskej kultúry sú totiž viac antické a humanistické napriek snahám o nastolenie despotizmu jedinej pravdy.
Kresťanské učenie sa hrdí tým, že prinieslo svetlo do tmy. No opak je pravdou, po tom čo sa stalo štátnym náboženstvom šírilo nevzdelanosť a tak ničilo kultúrne dedičstvo, vedu, a analfabetizmus bol stavaný za vzor, čo možno porovnať s dnešným Talibanom. Tento nástup tmárstva rozvrátil v Rímskej ríše úplne právo, zlikvidoval toleranciu medzi náboženstvami, zničil hospodárstvo a obchod. Veľké impérium, ktoré podporovalo rozvoj hospodárstva a filozofie prerobili kresťania na osamelé pustovne, ktoré sa vzdali civilizácie.
Nie despotické kresťanstvo, ale neskorší protestantizmus spôsobili vrátenie sa k antickej vzdelanosti, čo významne prispelo k rozvoju slobody v Európe.
A sviatky premaľovali v prvom rade kresťania. Napr. krásny Sviatok jari premaľovali na zmŕtvychvstanie zombíka.
Avšak i keď to bol nesporne múdry muž neuviedol tiež, že len prostredníctvom demokracie a poučením sa z minulosti môžeme zabezpečiť zmeny, ktoré zločincov, či neopodstatnené požiadavky ich posluhovačov odhalia. V teokracie sa ťažko dozvieš niečo o poklese morálky medzi vyvolenými a už vôbec o ich korupcie, pretože to sa nechápe ako korupcia, ale ako zásluhovosť, či dobročinnosť od podnikateľov. V podmienkach teokracie korupcia funguje opačne. Vládnu-ca strana si „udeľovaním lén“ v podobe trafík, teplých miest, kasín a verejných objednávok účinne buduje sebe podriadenú oligarchiu. A pracovné zákony sa potom budú podobať ére zemepánov či raného kapitalizmu, keď nebol ustanovený osemhodinový pracovný čas.
Korupcia existuje len v demokratickej spoločnosti, kde tí čo nepochodili ukazujú na tých, čo uspeli, že používajú nekalé prostriedky, ktoré oni tiež veľmi dobre poznajú.
Ateizmus nebol vynález komunistov. Tí sa ho chytili len preto, že potrebovali znemožniť dovtedy platnú pravdu a vyzdvihnúť svoju jedinú pravdu. V skutočnosti nelikvidovali náboženstvo, ale voľnomyšlienkárstvo, ktoré bolo vždy vlastné ateizmu. Biľak nebol ateista, on ani nevedel čo to je.
Vedecký výskum starých civilizácií zistil, že akonáhle sa spoločnosť skompletizuje do určitej veľkosti, tak až potom a to so železnou pravidelnosťou nastane fáza vzniku moralizujúcich bohov, ktorí určia čo je správne. Teda náboženský inštinkt otroka sa vyvinul až vtedy, keď spoločnosť dospela k tomu, že potrebuje vyzdvihnúť niektorých ľudí nad ostatnými.
Nakoľko mýty sú staršie ako vložení moralizujúci bohovia do mýtov sa stalo, že v nich títo moralizujúci bohovia pôsobia nemorálne (potopa ľudstva a pod.)
Duchovný princíp odlišný od prírody, ktorý je jej nadradený sa tým stal nedôveryhodným. Čo znamenalo, že existencia Boha prestala byť prioritou vlády spoločnosti.
Vláda, ktorá sa riadi voľbou svojho obyvateľstva a nie pokynmi zhora je zákonitým vývojom spoločnosti. Taktiež vznik ateizmu, ktorý úplne popiera existenciu Boha a neba, či pekla je potom rovnako zákonitý. Prišiel čas, keď ľudstvo dokáže slobodne napredovať a žiť, či tvoriť aj bez ponižujúcich príkazov bohov.
Doba temna je nesloboda, keď platila len jedna pravda. To, že ste nepochopili výhodu slobody myslenia pre celkový rozvoj spoločnosti nie je môj problém.
Hlavná chyba z minulosti bola, že dala kresťanom moc. Vrátili civilizáciu o tisíc rokov naspäť.
Kresťanstvo nás pripravilo o plody antickej tolerancie a slobody vo vzdelávaní, teda i o vedu a kultúru, pričom otroctvo nezrušilo, ale ho pretvorilo do vyššej formy – „dobrovoľného“ otroctva. Vzdelávanie bolo riadené pod patronátom cirkvi v kláštoroch. Takže veta, ktorú často používajú cirkevníci „Až do vzniku univerzít boli kláštory centrá intelektuálneho života v Európe“ nie je výsledkom slobody vzdelávania, ale diktatúry cirkvi. Celá antická vzdelanosť bola pápežstvom prehlásená za výplod zlého démona a jednotlivé školy učencov boli zrušené a učencom, ktorí ich viedli nariadili večné mlčanie. Tí čo sa nevzdali a odvážili predložiť verejnosti dôkazy o chybách kresťanského učenia boli zakrátko fyzicky zlikvidovaný.
Hovorí sa, že keby nevzniklo kresťanstvo, ktoré potieralo vedecké poznatky a zabraňovalo rozvoju vedy, tak Kolumbus by neskôr neobjavoval Ameriku, ale cestoval už na Mars.
Oni neboli zločinci, ale držali sa presne textu Biblie, pretože sa im nedarilo, tak napĺňali z Biblie každé slovo.
Milovať svojho blížneho ako seba samého, nie je hlavne motto Biblie - hlavne motto je bezmedzne milovať Boha a bezpodmienečne dodržiavať jeho slová z Biblie, preto pri napĺňaní týchto zastaralých zásad sa dostanú do čela len fanatici.
Viď nezmyselná diskusia na inom blogu o jedení krvi, kde dotyční si myslia, že len tak budú spasený, keď každú maličkosť budú dodržiavať, lebo inak pôjdu do pekla.
"Je až zábavné, že ľudia nie sú spokojní s tým ako tento svet funguje a chceli by žiť v lepšom svete. Zároveň však o Bohu nechcú ani počuť. Prečo asi?"
Asi preto, že už tu Boh vládol absolútnou mocou v dobe temna (5 - 10 stor.)., Priemerný vek dožitia bol nižší ako u otrokov za Rímskej doby. Za ten čas klesol počet obyvateľov o 50 %.
Kedy Ježiš niečo iste povedal? Všetky tie múdre slová sú spísané dodatočne z druhej ruky, ktorý ani Ježiša nevideli.
Stačí priviesť do Tsukuby kresťanstvo a najmúdrejšiu knihu - Bibliu a je po zázraku.
Miešaš hrušky s jablkami úmyselne, alebo si taký kretén, že nerozoznáš rozdiely. Čo má komunizmus spoločné s demokraciou – je to rovnaké ako teokrácia, t.j. diktatúra založená na jednej pravde.
Spoločnosť, ktorá sa uzavrie do jedinej pravdy, zamietne diskusiu v názoroch, čím zabráni spoluprácu s inými pohľadmi v hľadaní všeobecného dobra nemôže napredovať, ale začne stagnovať. Takáto spoločnosť chápe obecné dobro len ako emotívny boj s chimérami, ktoré ohrozujú jej pravdy a to i za cenu, že tým obetuje slobodu národa, či rozum človeka.
Diktatúra i keď je založená na dosiahnutí obecného dobra, ba môže byť podložená i nebeskou autoritou, či svetskou ústavou je vždy subjektívna a teda z hľadiska vývoja celého národa neobjektívna, čo bez násilia nejde udržať.
Pozri sa do histórie, keď práva človeka boli menej dôležité ako právo boha na dušu človeka, čo sa stalo. Zákonite musela nastúpiť demokratizácia spoločnosti, ktorá začala naplňovať práva občanov, teda obecné dobro človeka.
Za to v teokracie bezdomovec, veľmi rýchlo odišiel do večného raja. A i obyčajný človek, ktorý mal priemerný vek max. 40 rokov sa máloktorý dožil svojich vnukov.
Tak po prvé, tieto sviatky sa vždy slávili, ešte ani kresťanstvo neexistovalo. Slávil sa sviatok jari, slávila sa rozvíjajúca príroda a nie nejakého zombíka, ktorý straší i po smrti.
Po druhé, kde máš dôkazy o tom, že existuje život po smrti, samozrejme okrem rozprávok z Biblie. Pýtam sa, môže existovať nejaký život bez fyzického tela, ktorého senzory, údy a pamäť robia život životom? Motať sa v nejakom virtuálnom svete, kde nemôžeš svoje telo precítiť ani ovládať vlastnými pričinením je stav blaženosti?
Po tretie, kresťanská téza o večnom protiklade a zápase medzi telom a dušou nie je základom hľadania života, ale je základom pre rozsievanie náboženskej schizofrénie. Pre náboženskú cirkev je ďaleko dôležitejšie vyvracanie pochybnosti o božej múdrosti ako ochrana a zlepšenie života človeka.
Po štvrté, ak si už videl toho anjela, tak rýchlo k lekárovi, lebo máš vidiny. Biblie je filozofia bludného kruhu, pretože nerozvíja, ale konzervuje človeka a teda ohlupuje rozum na večné časy.
Pretože jej myšlienky sú zastaralé, nezodpovedajúce objavom súčasnej doby.
Takže podľa tejto logiky Hitlerovi a jeho besneniu môžu rozumieť len tí, čo čítali podrobne "Mein Kampf" a ostatní nemajú právo sa k tomu vyjadrovať, ani odsudzovať.
To čo sa stalo v antickom Grécku, kde si ľudia uvedomili, že ich osudy neriadia bohovia, ale hlavne ľudia ovplyvňujú osud každého, sa nestalo nikde vo svete. Osud človeka bol v iných civilizáciách, vrátane židovskej usmerňovaní bohmi. Len starí Gréci si uvedomili, že človek je pánom sám sebe – a vtedy vznikol základ európskeho humanizmu a civilizácie, ktorý sa sčasti preniesol i do antického Ríma. Rozvinula sa veda, teda také poznávanie, ktoré kladie človeka mimo, ako pozorovateľa sveta, čím zo sveta robí objekt poznania. Tým to poznaním sa človek ešte viac vydelil z moci osudu – pretože nielenže rozhodoval o sebe sám, ale aj vedel, prečo sa tak rozhoduje. Výmena tovarov v Stredomorí dala prudký impulz i pre ekonomický rozvoj regiónov a slobodný trh sa tak stal základom pre prosperitu tejto oblasti.
Tvrdiť, že kresťanstvo prinieslo rímskych občanov vedu, poznanie, vieru je zjavná lož. Po nástupe kresťanstva nastala doba temna, kde ekonomika a právo nebolo potrebné.
Katolícka cirkev sa hrdí tým, že len ona zabezpečila premostenie európskej civilizácie s antickou vzdelanosťou, kultúrou a zmyslom pre právo po zániku Rímskej ríše. Položili si títo ľudia otázku, prečo veda a právo Rímskej ríše zaniklo okamžite po prevzatí moci katolíckou cirkvou, prečo teraz sa hlásia k poznatkom antiky, keď po uchopení moci ju úplne zničili.
Kresťanstvo, ktoré vychádza zo židovského náboženstva jedného Boha so svojou jedinou pravdou sa v antickej rôznorodej kultúre nemohlo ujať bez násilia i keď hlásalo lásku k blížnemu, pretože pri presadzovaní tejto myšlienky čoskoro vyplával na povrch jeho neeurópsky despotizmus, ktorý nedovolil civilizáciu postavenú na práve jednotlivca. Antický tolerantný pohľad na svet sa nepáčil kresťanskej cirkvi, kde polyteistické náboženstva a morálka mala veľa alternatív, ktoré neboli postavené na jedinej a ešte k tomu zjavenej pravde.
Možno to povedala, ale tak nekonala. Nasýtenie chudobných nie je len poskytnutá strava.
Blahodarná kresťanská filozofia, kde chudobní majú zostať chudobnými sa prejavila i u vášnivej obhajkyne viery - svätej Matky Terezy, ktorá prevádzkovala niekoľko hospicov v Indie a to nie za účelom liečenia chudobných a poskytnutia vzdelania, ale len aby dostali pred neodvratnou smrťou útechu a dôstojne zomreli. Matka Tereza nebola priateľkou chudobných, ale priateľkou chudoby. Chudobu považovala za Boží dar. „Myslím, že je mimoriadne krásne, keď sa chudobní zmieria so svojou chudobou... Myslím, že utrpenie chudobných svetu veľmi pomáha,“ vyhlásila. Pritom v týchto hospicoch boli i ľudia, ktorých bolo možno vyliečiť a vrátiť ich do života, ale neliečili ich i keď Matka Tereza obdržala veľa finančných darov na svoju činnosť, ktoré pre chudobných nevyužila, ale ich posielala do Vatikánskej banky.
Odporúčame