Nebol som naklonený chovať v byte zvieratá. Ale našiel som na ulici premrznuté mačiatko, odniesol som ho veterinárke. Veterinárka ma presvedčila, že aby som si ho mal nechal i keď som vedel, že manželka bude proti.
Zostala u nás, urobili sme je záchodík vonku a aj zatvárací otvor cez presklenú verandu, aby mohla kedykoľvek vyjsť von.
Bol som prekvapený ako veľmi rýchlo sa naučila cez neho chodiť, kde sme je i jedlo nejaké prichystali. Mačka je veľmi milá, je vďačná za každé jedlo tak, že sa dôjde vždy poďakovať, nerobí žiaden neporiadok, takže si ju i manželka obľúbila a často sa ňou rozpráva.
Rozmýšľali sme i o druhej mačke, ale takéto uvažovanie treba včas zastaviť, hlavne na jar stráca veľa chlpov, nepomáha ani kúpanie. Vopred vycíti kedy ju chcem okúpať, tak sa veľmi dobre schová, avšak reaguje na volanie. Potom je to hotový boj, kde vás dokáže i dobre podriapať.
I tak mi je veľmi ľúto, keď vidím pri ceste zabitú mačku, no nemôžem si všetky vziať.
