„Dnešný svet pomáhali vytvárať politici, ktorí dnes radi strašia „nebezpečnými radikálmi“ a „nepriateľmi slobody“. Hlásatelia úžasného (neo)liberálneho poriadku sľubovali jedinú možnú budúcnosť. Jedinú politickú alternatívu. Zhodou okolností (ako inak) takú, ktorej výsledky vyhovovali tým hore. Ostatní sa mali snažiť a čakať, pokiaľ „príliv zdvihne všetky loďky“. (Prípadne to boli lúzri, ktorí si za svoju mizériu môžu sami.) Lenže nezdvihol. A čo je horšie, kríza a následné „bolestivé, no nevyhnutné“ opatrenia len zhoršili nerovné rozdeľovanie nákladov a odmien.“
Toto publikoval v Pravde vo februári 2017 ten istý Geist, ktorý sa dnes obáva, že ním vtedy kritizovaný liberálny poriadok je ohrozený! V tejto súvislosti som si spomenul na niečo z histórie: na výrok cisára Vespaziána „peniaze nesmrdia“ a princíp „čie panstvo, toho je aj náboženstvo“ Neviem, či toto Geist pozná, ale toho sa drží!
Mimochodom, nestačí nám demokracia bez prívlastkov? Potrebujeme liberálnu demokraciu?