A protiváhu im robia voliči v znamení barana?
Ak budeme uvažovať,že "lenivosť ducha" je problém veriacich,nie je potom potrebné /logicky/ uvažovať v spojitosti so všetkými problémami ľudstva s tým istým fenoménom?
V článku sa spomína Boh,ako problém ľudí.Ďalej je ako problém ľudí použitý termín "lenivosť ducha"v spojitosti s tým,ako ľudia vnímajú všetko okolo viery v Boha.Takže čo je vlastne ten hlavný problém?Boh a či lenivosť ducha?
Boh predstavuje jasný ideový konštrukt,cirkvi takisto,ale čo je to lenivosť ducha? Existuje vôbec niečo také?Je to merateľná veličina?Je možné si pod tým predstaviť niečo,čo je možné vedome vôľove ovplyvniť?Je vôbec možné spojiť vieru v Boha s termínom lenivosť ducha,ako tým určujúcim faktorom rozhodujúcim pre vnímanie veriacich?
Domnievam sa,že uvažovať s "lenivosťou ducha " ako reálnou kategóriou v spojitosti s myslením človeka ako s nejakou určujúcou mierou jeho schopnosti vysvetľovať okolité javy a prežívať v kauzalite je nesprávne.Nikto z nás nemôže svojou vlastnou vôľou ovplyvniť to,ako mu to v makovici páli.Je to skrátka dané a nemenné.Nijaké štúdium to neovplyvní.Buď ten študijný materiál pochopíš tak,alebo inak,ale nie tak,ako by si ho ty sám chcel.
V škatuli na povale doteraz archivujem výpisky problematických,dilematických,zavádzajúcich,pa ušalizujúcich a aj iracionálnych tvrdení tohoto silne veriaceho človeka.Tým pochopiteľne nechcem povedať,že to nebol skvelý a veľmi múdry človek.
Heh.To ťa ošuškali Tonko. Súdruh Žinčica tu s nami bude na veky!
Ja som prečítal Janko a môžem ti zodpovedne povedať,že si o nič neprišiel.Furt máva tým strašiakom,furt máva!
O Bohu ja neviem lautr nič.Viem len o ľuďoch a obrazoch,čo si vytvárajú ako obraz reality v hlavách,resp.o tom,čo je schopný ich MS v tých makoviciach vytvárať ako obraz reality.A riešiť to je na dlho a ničomu to neprospeje.Napokon vo svete je to jasne viditeľné.Ideológie nechajme stranou prosím.Bavme sa o podstatách teda o tom,čo majú všetci ľudia spoločné. Ide o to,ako dosiahnuť,aby sa v makoviciach usídlila "predispozícia " toho hardvéru čo tam všetci máme "pracovať" v intenciách akceptácie inakosti nie ako hrozby.
Ja vidím pokrok a vývoj len vo výmene generácií a vo vývoji technológií.
Kukni sa na to zrakom orla.Je zbytočné robiť si starosti so životom.....aj tak to zle dopadne!:)
Nie som žid a vôbec si nemyslím,že židia sú všade neobľúbení.Považujem tvoj názor za hrubú a neodôvodnenú paušalizáciu z dôvodu tvojej slabej informovanosti.
Z uhla pohľadu vývoja sveta ľudí k "lepším zajtrajškom "je irelevantné uvažovať v intenciách kto a odkiaľ prišiel a aké mu kolujú v bunkách gény.To sú veci podružné a nie podstatné.Podstata tkvie v tom,že sme všetci jeden druh a ak si chceme na tejto zemeguličke žiť stále lepšie,tak sa máme zjednocovať na tom,čo nás spája a nie rozdeľuje.Bohužiaľ naše predstavy ako naplniť to,čo nás spája ,teda túžba lepšie a spokojnenšie žiť,sa líšia a to je ten kameň úrazu.Ale aj na to je liek.Je to čas a technologický vývoj.
Veď som napísal,že relativita a uhol pohľadu je sviňa.Na každú svoju myšlienku nájdeš aj príslušný citát nejakej celebrity.Každá idea sa dá zrelativizovať a každá pravda tak potom je len ilúziou pravdy.Preto múdri ľudkovia hovoria:"Viem,že nič neviem--pouč ma.A keď ich chceš učiť,tak ti predkladajú svoje výhrady,lebo zvážili každé tvoje slovo na váhach možnej uveriteľnosti a poukázali na chyby v tvojom úsudku.Z toho dôvodu sú veci sveta ľudí nutne vystavené vývoju v čase,čo znamená výmenu generácií a hlavne technologický pokrok v napĺňaní našich najvnútornejších potrieb,ktorými sú tie základné fyziologické,ale v prvom rade uspokojovanie neutíchajúceho "hladu"po uspokojovaní potreby pocitu šťastia a spokojnosti so svojim životom a sebou samým.
pokr.
A predś jest pre Homa z tej ťažkej traumy záchrany nádeje
a hľadať ju hoc paradoxom z najparadoxnejších zdá sa
inakej cesty niet,len nájsť záchranu v makoviciach zasa.
Jak je to možné,pýtajú sa s prekvapením novinári
však zákon makovice aj s paradoxom tu jasne žiari?
Nuž vec sa má tak deťuše moje osprostené
že makovice ktoréś aj ideou správnou ťarchavé sú
a pokrok technologický svetu nesú.
Ten pokrok dáva svetu šanc
jak naplniť hlasu vnútorného po žitia spokojnejšom glanc.
Boh v tebe osobný aj v každom jednom rovnaký je
Trombity hlasom tam kdesi v hĺbke ,vnútri reve
prenikne poľahky každé vedomia mdlého dvere
Hlas jeho mocný vždy len to jedno vraví,
Ži dobre spokojne a šťastne tu nieto nijakej odvravy.
Však háčik potvoru v tom osude Sapiensa Homa,
nájdeš vždy a zákonite v každej makovici doma.
Čo makovica,to idea iná a predstava striktneumná
jak uspokojiť smannú žízeň hlasu vnútra
a naplniť splna ,života šťastného,spokojného humná.
Bárs by aj tak bolo a aj tak je,že v makoviciach ktorýchs
hromádka hnojčeka voňavého sídli,
Však na svete ešte nenašiel sa nik,
čo vyrobil by na vykydanie hnoja toho šikovné vidly
Básnici boli vždy a vždy aj budú,
čo veršík umný sladučký Homovmu svetu v šanc
chcú šat priodieť,čo dá mu šťastného žitia glanc
Heh snaha tá je jak kamienčok do vodičky
kostolnej myške pripodobná čo v piete vraj svätej
a nádeji blahej spína si ručičky.
Proti zákonu žitia predś odvravy nieto
a každú ideu pomyselnú relativity pravdy
osud zmietol.
Wilhelm Raabe /1831-1910/, nemecký spisovateľ:
„Aby sa dostali do pohybu masy, stačí fráza jedného hlupáka. Koľko však treba času rozumnému človeku, aby jedného-jediného presvedčil o svojom názore.“
Predpokladám , že každého autora zaujímajú komentáre k jeho článkom. Sú pozitívne , neutrálne , negatívne. A tak to má byť. Práve z iného pohľadu na obsah textu sa autorovi otvárajú a mali by sa otvoriť oči.Ak absentujú reakcie čitateľov,je to na vrub autora,lebo niečo nedomyslel.A to niečo je to,že je potrebné tvorbu prispôsobiť ľudskej prirodzenosti.Tá je daná prirodzenou modalitou nášho biologického "hardvéru",ktorý svoju činnosť....hľadanie príčin,vysvetľovať okolité javy a prežívať ich v kauzalite podvedome skracuje a zautomatizováva tak,aby emocionálny zážitok z prežitého bol čo najmenej bolestivý,frustrujúci.V podstate ide o to,že myslenie bolí a enormne rozsiahly text v podvedomej skratke predstavuje priveľa emocionálnej traumy.Taká je tvrdá pravda,hoci je to úplne normálne a robíme to všetci.Pokiaľ "oslovíš"emócie a ešte k tomu tým správnym spôsobom ,tak môže byť text aj enormne dlhý,bude úspešný.
Ak sa opýtaš Deltoida na zdroje jeho informácií,tak sa nič konkrétne nedozvieš.Aby si si teda mohol urobiť obraz,musíš kliknúť na všetky jeho príspevky.Pravdepodobne najpriliehavejšie hodnotenie jeho "tvorby"je toto:"An individual who routinely solicits attention through inappropriate tactics and provocation. "
Nikto z nás nie je v každej chvíli univerzálnym a ideálnym kritickým mysliteľom.Všetci sme vystavení epizódam nedisciplinovaného,alebo iracionálneho myslenia. Jeho kvalita je preto zvyčajne záležitosťou stupňa a závisí okrem iného od kvality a hĺbky skúseností v danej oblasti myslenia alebo vo vzťahu k určitej triede otázok. Nikto nie je kritickým mysliteľom, ale len takým spôsobom a takýmto spôsobom, s takýmito a takými náhľadmi a slepými miestami, podliehajúc takým a takýmto tendenciám k sebaklamácii. Z tohto dôvodu je rozvoj zručností a dispozícií kritického myslenia celoživotným úsilím.
Toľko teória.ale je tu v rovnici ešte jeden a asi ten najdôležitejší činiteľ a tým sú fyziologické danosti našich MS/makovicových softvérov/.V podstate to znamená toľko,že "hýbať mozgom" nie je ekvivalentom tzv.slobodnej vôle,ale ekvivalentom danej a slobodnou vôľou neovplyvniteľnej schopnosti príslušného MS tak konať.Príklad? Nenaučíš sa nikdy žonglovať s ôsmymi kužeľmi,ak na to nemá tvoj MS.
50-tich rokov neznamená vo vývoji takmer nič, resp.podstatné potreby ostávajú nemenné,zatiaľ čo technologický vývoj ešte nedosiahol mieru potrebnú k ideálnemu uspokojovaniu tých základných bohom a či prírodou daných potrieb.
Nuž nikto z nás nepozná presne,čo prinesie budúcnosť,pravda ak pominiem silne veriacich v príchod božieho kráľovstva a pacientov určitých zdravotníckych zariadení.Tobôž ju nemôže poznať scenár aj toho najvychytenejšieho hollywoodskeho filmu.V uvažovaní filozofov "projektujúcich " budúcnosť ľudstva je možné seriózne vychádzať len z historického vývoja human society a z dokonalého poznania základných a podstatných hýbateľov určujúcich naše minulé a aj to budúce konanie.Pochopiteľne teda je tu otázka,čo je tým základným a neodmysliteľným,neodpárateľným hýbateľom určujúcim všetko naše konanie na tomto svete a u všetkých subjektov ľudskej rasy?Je ním neutíchajúca potreba uspokojenia hladu po pocite šťastia a spokojnosti so svojim životom.S tým sú neodmysliteľne spojené aj základné fyziologické potreby.
Historická skúsenosť vraví,že zmeny v myslení a tým aj konaní ľudí prebiehajú generačne,teda v priebehu výmeny generácií a tiež aj pod vplyvom technologického rozvoja.Z toho je jasné,že doba