Ani neviem, kde začať: či pri jednorázovej Chmelárovej chvále, alebo pri upozorňovaní na isté vady v jeho spôsobe uvažovaní, aké síce vyčíta dnes časti voličov vládnej koalície, ktoré však nielenže podporujú koaličné "argumenty" vo veci dotácií pre "Šimečkovcov", ale ktoré vlastne vytiahli po voľbách nahor aj jeho samotného.
Chmelár sám predsa veľmi pragmaticky v rokoch 2020-23 narábal presne s tými časťami mozgov mnohých koaličných voličov, ktorým dnes dáva za vinu podporu koaličných "argumentov" pri Šimečkovom odvolávaní.
Nikdy som nepochopil, či vážne až do tej miery miluje putinovské Rusko a potrebuje tomuto videniu prispôsobiť svoje vnútorné všeslovanské sklony, že cíti potrebu pracovať s logikou kovidových nacionalistických dezolátov a poklonkovať jej.
A hľa, precitol, a zrazu vníma vôkol seba to, čo predtým nevidel sám na sebe, keďže to bolo politicky výhodné..?
...alebo to videl vždy...?
Nepodceňujem Chmelárov intelekt, takže pravdu by som hľadal viac v tej druhej možnosti.
