Rusko nie je agresor a Ukrajina nie je obeť…
Podľa môjho názoru sa autorka tohto článku díva na problém priveľmi jednostranne a plocho.
Téza "Rusko (ako štát) nie je agresorom" platila podľa môjho názoru v roku 2014, dnes je už neobhájiteľná; a to z prostého dôvodu:
Rusko už dnes nie je Ruskom z roku 2014, čo v preklade znamená, že sa za posledných 8 rokov pohlo významne vojensky vpred, po stránke technickej i po stránke mocenských ambícií.
V roku 2022 je už Rusko rovnako motivovaným svetovým jastrabom ako USA, pozná svoje schopnosti a vie, že zdroje sa stenčujú aj im.
V prípade Ukrajiny dnes už Rusku nejde o nejaké územia a už vôbec nie o tú chudobu tam.
Rusko potrebuje svetu ukázať, na čo UŽ dnes má, čo môže dosiahnuť a na čo môže dosiahnuť, ak sa k tomu odhodlá.
Práve preto je dnes prítomnosť viac ako 100.000 ruských vojakov pre Ukrajinu nepríjemným faktom: môže sa stať ilustráciou Moci.
O tom je veľmocenské myslenie a Rusko sa veľmocou dnes opäť chce stať, pretože opäť začína cítiť, že na to má. Ide o prejav sily veľmoci.