Prečo ťa to zaujíma? Je to dobre alebo zle?
Prečo ťa to zaujíma? Je to dobre alebo zle?
Zrejme nie. Resp. akceptuješ riziko. Keď som v bezpečí, nepotrebujem repelent či pokrikovanie. Iste, otázne je čo je bezpečie. Lebo aj lyžicou sa dá zgegnúť...aj pod duchnou otrčiť kopytami.
Je riziko a riziko. Je prijateľné aj neprijateľné. Individuálne. Neviem, či je prechádzka adrenalínový šport. Rešpektujem obe polohy.
Chrániť je relatívna vec. Absolútne chránený nie je nikto, najlepšie sú chránení diktátori. O tom čosi viem. Netuším, akú má ochranku T. Zrejme dobrú.
Iste. Srbi by mali zo sv. povinnosti toho T zlikvidovať. Takých ale má aj SR, aj ČR. Už to tuším nikto nevie robiť.
Rusi vraj na takéto akcie posielajú stále dvoch a tých istých babrákov.
Natierajú kľučky akýmsi novým čokom a pod. Klasiku, ako guľka, čepeľ či škrtenie...nikto neovláda? Dokonca ani výfukové plyny v garáži. Mamma mia, kam sme sa to dostali! Samý nemták.
Špionáž by som nepreceňoval. V niektorých profesiách je určitá dávka samozrejmosťou. V bežnom ničnerobení...je to iba dlhé, horúce leto. Iste, vo vyhrotených situáciách (vojna, zmeny režimu)...je to o inom.
To na P do gatí je ešte v pohode. Sú aj horšie možnosti.
Tvoja zvedavosť je fascinujúca. To na "T" sa píše veľkým? Nevedel som.
No...chodiť niekam s pocitom ohrozenia nie je zrovna slasť. Pre mňa nie. Jasné, ak idem na zásah v protiteroristickej jednotke (čo som robil 5 rokov) - počítam so všetkým. Pri rekreácii po tom netúžim. Nepôjdem plávať cez záliv, kde sú žraloky.
Je to aj remeslo. Potrebná je aj vôľa, výdrž. Stabilita, oddanosť, obetavosť. Múdrosť naozaj nestačí.
Poznám/poznal som veľa podpriemerných študentov, ktorí sa stali veľmi dobrými lekármi. A naopak.
Múdry, no iba na seba zameraný lekár, bez vzťahu k ľuďom (vnímajúci pacientov ako materiál, na ktorom sa realizuje) je dnes celkom bežné. Strojový prístup. Niekedy sa to dá. Dedinský rodinný doktor na dni bežné aj sviatočné...na to treba mať povahu. Ale to už asi ani neexistuje (v strednej Európe).
Ale: medicína je masívna veda.
Toto je už na môj vkus veľa. Titulok som prečítal zle, ako umieranie. Netreba sa tohto slova báť, vyhýbať sa mu. Všetci tam spejeme. Liečba ako umenie...to je frajerina. Liečba ako umieranie, na umieranie...to už nie je frajerina. To už je dekadencia.
Mimochodom, tento pán asi rok dozadu...stál na popravisku pre korupciu. Netuším, čo ho zachránilo.
Zrazu on, ten istý...etalón morálky? Je toto vôbec možné?
Vážne nechápem...ale nič.
Mal som uja, ktorý bol skoro medicínsky génius. Máš rakovinu pľúc takú a onakú? Chcú ťa operovať? Zahojíš sa o pár mesiacov otrčíš kopytá. Radšej to nechaj tak. Mal často pravdu, niektorí mu žili aj 5 rokov bez molestovania (čo je super). Určite lepšie ako pol roka sa nechať mučiť...a zomrieť až potom.
Na sklonku kariéry, kedy som už aj ja bol celkom fachman, pýtam sa: očuj ujo, ten E-vit, čo máš tak rád...je na čo dobrý? Vraj: ten to celé prebije! Ja: Aha...
To bola moja posledná odborná otázka ujovi, ktorého som mal veľmi rád. Aj som ho rešpektoval ako lekára.
Asi si uletel. Pani sa zrejme nikto nepýtal. Zrejme jej zostávalo málo času. Nebolo to o estetike.
Keď som už začal, skúsim aspoň trochu dopovedať.
Je nesprávne dávať falošnú nádej. Je zle odpísať človeka. Nejakých 25% voľnosti by sa hodilo...individuálne. Ale to je o ničom, nie je to medicína. Klamať je zle, aj posúvať realitu.
Toto nemám šancu rozvinúť, no každopádne chorý musí povedať: idem do toho...alebo balím. Presne tá postupnosť: amputácia, radiácia, chemoterapia...má byť subjektívnou voľbou. Tlačiť tam ľudí je hriech.
Ahoj. Budem tykať - ako je to tu zvykom.
Kedysi, asi 50 rokov dozadu bolo zvykom tajiť pred pacientom rakovinu. Vraj je to lepšie nevedieť (pre neho). Potom sa to otočilo, dosť necitlivo. Sám som v komunikácii mával nepríjemné pocity, posielal som mladších kolegov.
Každopádne, chorý človek má právo rozhodnúť sa či podstúpi to, čo si popísala...alebo si to odpustí. Pacient nie je objekt pre lekárov, nemôžu s ním robiť čo chcú. Na každý úkon je potrebný súhlas.
Právo rozhodnúť sa o kvalite existencie, kedy ju nechcem predlžovať...je prirodzené.
Reagujem na text, netuším na koho. Každá deviácia v prírode sa rieši spontánne. Človek sa tvári, že reguluje. Nemá to právo...a nevie to robiť pro bono. Robí všetko akože pre seba...ale zle.
Moment. Tak medveď kontajnerový je nový druh? Poďme exaktne, medveď je rod.
Prívlastok určuje druh. Slovenský medveď existuje?
Mohol by byť hnedý...varietas kontajnerový. Treba ho ale takto zaradiť do taxonómie. Zatiaľ tam nefiguruje.
Dobre, ale človek v biosystéme funguje neprirodzene.
Ja už nečítam, som žiarič: vyžaruje zo mňa ukrutná múdrosť.
Nebudem tajiť, medveďa mám kdesi medzi polkami (alebo je to vlk?). Gorila, ktorú som spomenul, nosorožec, slon...veľké mačkovité...to sú moji príbuzní. Jasné, delfín.
Odporúčame