Právo a očakávania
To je asi prvýkrát keď musím súhlasiť so stoikom. V tomto štáte čakať na lepšie zajtrajšky znamená nikdy sa ich nedočkať. Keď je niekto ticho a pracuje, berie sa to, že je spokojný a verejné peniaze sa rozflákajú na všetko možné.
Štát nemá problém liať miliardy do čiernej diery Euroválova, nemá problém kúpiť staré vyradené americké vrtuľníky ktoré nepotrebuje, softvérové licencie, konzultácie atď, ale keď sa pracujúci občania ohlásia o svoj podiel na domácom produkte, tak zrazu ministri ronia krokodílie slzy, ako "nie sú peniaze" a "počkajte ešte, raz možno budú".
Po 26 rokoch čakania, že "raz bude lepšie", už KONEČNE aspoň časť ľudí pochopila, že ak nebudú za svoje záujmy tvrdo bojovať, tak nič nedosiahnu. Smutné je len to, že tí ostatní namiesto aby sa pridali a zabojovali aj za seba, radšej sedia, závidia a šomrú.