Mal by si začať písať aforizmy. :-))
Dnes hádžeš jednu myšlienkovú perli za druhou.
Mal by si začať písať aforizmy. :-))
Dnes hádžeš jednu myšlienkovú perli za druhou.
Asi by sme viac pochopili sami seba, keby sme viac poznali svoju minulosť. Prečo sme takí, akí sme a konáme tak, ako konáme. Čo nás vyformovalo práve ,,takto". A možno by sme aj svoje konanie menili, prehodnotili...
Nikto nie je osamoteným bodom v čase. Každý z nás má niečo za sebou aj niečo pred sebou.
Fíha, takže to by sme asi mali Pavlov vek prepočítať. Hm, koľko je po našom 26 hebrejských rokov? Oni to inak počítajú...
Pavol, staré texty sú mojou láskou a najradšej mám také tie z deviateho, desiateho, jedenásteho storočia... Tam sa dá zistiť, ako veĺmi sa ľudia zmenili, ako sa ich myslenie stalo komlikovanejším, ich charakter zložitejším.
No, a presne preto je pre mňa Politika stará mrzutá dáma ktorá má na tvári masku Gorgony... A ja mám rada, keď sa tá maska z ničoho nič zmení na masku usmievavého, milého a zábavného šaša.
No, pre takúto nejakú myšlienku som milovala pesničky Michala Tučného:
Když si báječnou ženskou vezme báječný chlap...
http://www.bomba.cz/video/michal-tucny -bajecna-zenska/
Zaza, áno, viem, kedysi som to náruživo študovala... a Donatello bol moj najobľúbenejší sochár, tuším ešte obĺúbenejší ako Michelangelo a Leonardo da Vinci... Mal takú bronzovú sochu Dávida a to bolo také pôvabné dielko, že som sa do neho na dlho zamilovala... :-)) Ale tu v rzprávke je jeho meno použité len preto, aby to dostalo taký renesančný kolorit. Je to ,,výplod" fantázie.
A tú Florenciu Ti závidím, hneď by som tam išla. A vôbec, išla by som hocikde. Sadnúť do lietadla... Hm, do lietadla ani nie, tam toho moc nevidieť. Ja mám rada také to trmácanie staručkými autobusmi po cestách tretej triedy, kde vidieť všetko to, čo sa z dialnice nedá - skutočný život skutočných ľudí.
Jejej... Tak to mu potom musím aj ja zagratulovať.
Pavol, želám Ti veľa slniečka do duše, farebnú dúhu šťastia do života, lásku do srdca, schopnosť vnímať dobro a dávať ho ďalej.
anaj, každý muž má v sebe viacero polôh... niekto tomu hovorí podôb, alebo tvárí, ale je to len pohľad z iného uhla, iného brehu. Ja som vďačná za to, že Pavol túto svoju podobu ukázal práve na mojom blogu.
Ja nemám problém zaradiť sa do toho tipu ,,staromódnych" žien, pre ktorých je prirodzená túžba po ochrane muža. Aj keď ma život častokrát postavil do pozície ,,silnej" ženy, ktorá sa musela postarať nielen sama o seba, ale aj o druhých. Možno pre to má pre mňa tá predstava ochranných rúk muža takú magičnosť a príťažlivosť. len pákrát v živote som si to mohla dovoliť - uplne sa spoľahnúť na niekoho iného. No vtedy to stálo za to.
To je zvláštne, ako v nás ženách zareagoval ten obraz muža, chrániaceho ženu, Parížanka...
:-)))
Asi je to niečo, po čom žena podvedome vždy túži.
áno, všimla som si, že v noci je dosť návštevníkov na blogu...
A tvoje slová sa dajú ešte aj takto parafrázovať: najväčšou silou ženy sú ruky muža, čo ju chránia.
:-))
Dobré ráno, Pavol...
Hm, v tomto som aj ja konzeravtívec.
Najväčšou silou ženy je jej neha, krehkosť, bezbrannosť a slabosť.
Ajajajaj, ja na čerticu nemám, rohy mi odpílili, chvost mám len ten zapnutý hore na hlave a z očí mi kuká iba nebeská dobrota. Či robota?
:-))
Odporúčame