A ja Ti zaspievam: a ja taká čarná, jak čarná čarnica...
Podľa toho budeš vedieť, že kde je černica, tam som ja.
A nepomýľ si to s čerticou!
:-))
A ja Ti zaspievam: a ja taká čarná, jak čarná čarnica...
Podľa toho budeš vedieť, že kde je černica, tam som ja.
A nepomýľ si to s čerticou!
:-))
Ta šup sem, šup tam, my tu máme horu, velikánsku, aj huby v nej rastú (teda budú) tu sa dá grilovať jedna radosť.
Belívko, to chce superpanvicu... a párty na záhrade. Moj švagor spravil takú šikovnú vecičku: záhradný sporák. Na tom sa ti varí jedna radosť, guláš a iné veci, ryby sa tam dajú opekať. Aj riadne veĺká panvica sa tam zmestí.
Skús tento recept: nasypeš na panvicu všetku zeleninu, čo nájdeš v chladničke, k tomu huby, do toho čilipapričky, urobíš si uprostred panvice miesto na volské oko, rozbiješ tam vajíčko -1-2-3 (ako je libo), okoreníš pizza korením a dáš na to plátky syra.
Lepšie než mäso.
Uff, tak to nejdem rozvádzať ďalej, že si vták...
To zaváňa erotikou.
:-))
Alebo rozprávkou. Ako duša éterická by som sa mohla spýtať: aký vták vlastne si?
Ahojky, Pavol... :-)
myslím, že sa Ti bude páčiť najmä záver tohto triptychu, ale to bude až za dva, možno tri dni.
Kritepane, ja robím strašné hrubice! To preto, že sa ponáhľam. Lebo sa jedujem sama na seba, že vonku je slniečko a ja tu márnim čas blogovaním.
Aj keď tu sa bloguje celkom fajn.
Belívko, aj mi budeme mať kuriatko... Ale len s upečenou zeleninkou, fazuľkové lúsky s mrkvou a čilipapričkami.
To ľúbim.
A štrng, štrng.
Ja som od Havla videla len pár vecí - on je dosť náročný, taký komorný.
Nevravím, že práve jeho tip tvorby preferujem, ale aj ja mám rada náročnejšie a komornejšie veci.
A fajn, ak vidíš v Líške konkrétnu ženu A. Takejto Líške - podľa môjho vnemu - stačia krátke pristavenia Malého princa, je s nimi spokojná a teší sa z nich. Ale ja by som sa s ňou nikdy nevedela stotožniť, nikdy by som ňou nechcela byť.
Tu hrubku mi prepáč. Ponáhľala som sa, lebo ma zas Tvoj koment popudil.
Šašo, o ich deťoch, o rodine, o tom, kde bývajú, čo robia, čím boli predtým, ako ich môže zmeniť spoločný život.
Ja Ti nerozumiem.
Dobro predsa nie je ani naivné, ani trápne.
Tak isto nie je naivná a trapná schopnosť niekomu pomôcť. Ibaže my sme sa to odnaučili. Takí ako ti nás učia, že najbližšia pomoc je na konci vlastnej ruky, že košeľa je bližšia ako kabát a že spoliehať sa na iných je číry nezmysel.
Moj otec by ťa asi za takéto slová riadne vyťahal za uši.
Laci, a to je svätá pravda, existujú aj takí šašovia, čo všetko prevrátia naruby, a to ich uspokojuje, keď je všetko hore nohami, naopak.
Veď sú to šašovia, najradšej si robia posmech z vážnosti a serióznosti.
Belívko, ja som ho dlho mala v láske, ale potom sa mi nejako ,,prepil". A ja si musím dávať večer niečo na upokojenie, lebo som nočný vták a dlho do noci neviem zaspať, čo som naučená, že je to najlepší čas na písmenkovanie. Ale potom zase ráno spím ako drevo a musím si dať riadny životabudič.
Však tak nejak aj tak... Zvyčajne zabudnem, o čom to bolo. Ale niekedy sú knihy (alebo iné písmenká), takou lahôdkou, že stačí prvý nákuk, a spomeniem si... Len po rokoch to má inú príchuť.
A mätový čaj bol dobrý? Ja som si varila prasličkovo-zázvorový. S citrónom. Štipľavá dobrota.
Ahoj, Belívko... A veď Ty asi túto rozprávku poznáš. Bola jedna z prvých,č o som dávala na starom blogu, aj som ju tam tuším opakovala.
A šašovia bývajú takí. Problém je iba vtedy, keď majú v hlave rozumu viac než treba.
anaj, áno, presne takýto tip článkov mi tu chýbal: uplne triezvy a vecný pohľad na problemaiku, bez vlastných emocionálnych šumov. Tie sa dajú akceptovať v poézii, rozprávkach, či poviedkach, ale okoreniť články o politike vlastnou nenávisťou, opovrhovaním, alebo naopak, príliš okatým hladkaním niečieho ega, noo... Vtedy si vravím, že asi rácio vzalo nohy na plecia a ušlo kdesi ďaleko
Odporúčame