Tretí význam?
Aký iný význam môže ma´t ešte odovzdávanie DNA?
Milan, len taká otázočka, čo si myslíš, prečo vo väčšine z nás zostali večné deti?
Nie je to o tej túžbe držať sa dobra, ktoré sme spoznali v rýdzej podobe v podstate len v rozprávkach?
Belívko, viem, že to chvíľu trvá, kým znovu príde chuť... Ale tvoje fotečky boli vždy super. A mohol by si dať toho Tvojho starého mládenca - Tea.
Ja dám tiež niekedy nášho Buba.
Svetlo, v tomto je ľuová rozprávka veĺmi prísna, ona proste striktne rozdeľuje dobro a zlo.
A to je na nej vlastne super.
Že zlo je zlo a dobro dobro.
V bežnom živote to tak nebýva, aj sa to prelína, aj sa ľudia menia, aj okolnosti ich nútia správať sa inak, ako pred rokmi - a tak sa to, čo kedysi bolo dobré, stáva zlom, a naopak.
Vieš, akosi som na ne namotaná - na rozprávky. Žijem nimi celý život. Možno aj preto som taká polarizovaná. Biela je pre mňa biela a čierna čierna. Aj ke´d milujem ostatné farby a dúhu. Ale tie kraje - dobro a zlo, pre mňa vždy zostanú striktne dané. Biela je biela a čierna čierna.
Tak dobre, Milan, aj Svetlo.
A videli ste už niekde vr ozprávke adoptívneho otca alebo adoptívnu matku? Vždy tam bola len MACOCHA!
A vždy je vykresľovaná ako niekto, kto die´taťu z predošlého vzťahu partnera (kráľa, kniežaťa, horára, rybára, hocičo) ubližuje.
V Maruške: posiela ju v treskúcej zime zbierať jahody (čiže jej dáva nezvládnuteĺnú úlohu)
v Snehulienke: chce ju zabiť, akýmkoľvek spôsobom.
A v ďalších slovenských rozprávkach to isté.
To nie je adoptívna matka, ktorá prijíma cudzie die´ta za svoje. To je žena, ktorá chce ničiť.
A preto je to v ľudovej slovesnosti zlé pomenovanie. T.j. pomenovanie osoby, ženy, čo robí zle.
Niečo to možno má naozaj do činenia s cudzou DNA.
Ja čítam nielen rozprávky, ale aj to, čo je medzi nimi.
:-)
A vďaka za diskusiu.
za novými nickmi starí mená, ktoré sme poznali z iných blogov.
Možno aj preto niektorí z nás boli opatrní, Snowman, keď už spomínaš Anku Frňovú.
Niektoré veci, keď dáš na bubon, samé od seba privolávajú konflikty a boj. To je prípad pravej totožnosti Anky Frňovej.
Lepšie je na ňu spomínať v dobrom.
Svetielko, tie najstaršie povesti - mýty - sú vlastne najzaujímavejšie, lebo tam sa stretávaš s takými bajnými bytosťami, ktoré už dnešní ľudia chápu len ako rozprávkové bytosti. A pritom v tom dávnoveku boli prirodzenou súčasťou života.
V stredoveku to ešte síce trochu zostalo, ale len v zjednodušenej forme. Stali sa v nich už hrdinami ľudia, ktorí tie bájne príšery premohli (draky, obrov), kým v najdávnejších mýtoch boli tie bytosti sami o sebe hrdinami, našimi pomocníkmi a ochrancami.
Hm, Svetlo, tak v tomto s tebou trochu nesúhlasím.
Povesť nie je historický vedecký zápis, máš tam proste kadečo primiešané za celý ten čas, čo kolovala medzi ľuďmi, kadekto na ňu kadečo nalepil. A z pôvodnej pravdy na nej aj tak zostal iba kúštik - všetko ostatné je dolepené, ako lastovičie hniezdo.
Inak je to s kronikárskym zápisom, alebo historickou vedou ako takou - tá by mala byť presná a vecná.
Ibaže rozprávky, legendy a mýty - aj keď sa pozerajú nazad - majú obrovskú výhodu, že pri nich vždy môže stáť Pani Fantázia.
Áno, odchod blízkych nás mení... Je to taký zrýchlený proces dospievania. Aj z bláznivej a rozšantenej Rozprávkarky, akou som bola pred rokmi, sa stala vážna a trochu smutná žena. Ale vždy sú tu ďalšie dni, ďalší ľudia, noví, ktorí nás potrebujú, resp. ktorých potrebujeme my.
Pokiaľ je nám daný čas, buďme sami sebou.
Držím Ti palce, aby ten strach bol zbytočný.
Áno, závosť, zlosť, nenávisť ... to sú všetko vlastnosti ľudského EGA, ktoré chce vlastniť a to aj na úkor iných.
Aj ja mám veĺa sirôtok (macošiek) na záhrade, pri jazierku, prerábala som si ho teraz na jar, tak som si ich vysadila okolo neho.
Dobré ráno, Svetielko,
na Slovensku tomuto kvetu naozaj vravia dvoma pomenovaniami - u nás sú to macošky, ale niekde inde aj sirôtky.
Ako vzniklo?
Ja Ti ani neviem...
Ale naše kvety naozaj majú super mená: nevädza... fialka... sedmokráska... orgován... poniklec...púpava...iskerník... čakanka... atď, atď.
A máš aj ďalšie pekné mená rastlín a kríkov: maliny... čučoriedky... černice... jahody...
Až sa Ti tie slová rozplývajú na jazyku. Chutia samy o sebe, bez toho,a by si mal to ovocie v ústach.
ahoj, belívko,
kvet s rôznymi menami je dobrý námet napísanie, nie?
A ty dáš kedy svoje fotečky?
PS.
Mám malého psíka, má štyri mesiace a je krajší než tvoj TEO. (Dúfam, že som si meno dobre zapamätala).
:-)
Ale však ja to viem... Neboj, rozprávky čítam.
No napriek tomu tam je MACOCHA zlá. A o tom to je, Macocha - zlé pomenovanie.
Vždy som chápala Snehulienku ako stratené a opustené dieťa, ktoré nemalo nikoho, len zlú macochu.
Ale môj vnem bol možno iný, ako tvoj.
Každý máme svoj uhol pohľadu.
Odporúčame