Anka, kým sa z mojich básničiek narodila prvá knižka, prešlo pár rôčkov a veru, keby som nebola taká zaťatá, tak by som to vzdala.
Je to aj o húževnatosti a o tom, že človek verí - sebe, že mu je to spisovateĺské remeslo predurčené.
Anka, kým sa z mojich básničiek narodila prvá knižka, prešlo pár rôčkov a veru, keby som nebola taká zaťatá, tak by som to vzdala.
Je to aj o húževnatosti a o tom, že človek verí - sebe, že mu je to spisovateĺské remeslo predurčené.
Branko, buďte rád... :-)) Mňa občas kope múza tak nemilosrdne, že mám dušu sama modrina. Ona je veĺmi náročná kamarátka a vôbec to nie je o tom, že dá hne´d všetko ľahko a zadarmo. Niektoré články, či poviedky mi ležia v zásuvke aj niekoľko rokov, kým sa ich odvážim vytiahnuť na slnko. Na niektoré dokonca zabudnem - ako na tento. Potom sa prehrabem v dva roky starých papieroch a prídem na to, že kedysi som napísala aj čosi takéto... Múza je vrtošivá panička.
Najprv poškádlim, potom budem lieči´t Rozprávkovicou...
:-)
... áno, je prekrásna... My sme tam boli cez ramadan a keďže sme boli v súkromnom hoteli, tak sme sa museli prispôsobovať, ale malo to ohromné čaro. A zažila som tam netradičný trh - neviest, v meste Midoun. Mám o tom takú dlhšiu novielku. Niekedy ju dám.
Anka, takí šialenci ako ja sa o to pokúšajú.... V podstate je to tak, že raz ste hore, raz ste dole, raz máte veľa, raz nič. Nie sú to stále príjmy, ako pri klasickom zamestnaní, no niečo z toho kápne... Keby bol na Slovensku väčší trh, tak by to bolo asi bez problémov. Východiskom je dostať sa mimo Slovenska. Ale to je zas vec vydavateľských zmlúv. Pretože ak si Vás nejaký vydavateľ už osvojí a ste pre neho kmeňovým autorom, tak má vlastne na vašu tvorbu prednostné právo a predáva ju do zahraničia on. Je to taký začarovaný kruh. A tieý väčšina vydavatelov ide cez grantovú politiku, čiže vám vydajú knihu, ak na ňu dostanú grant. Sami sa do toho ekonomicky málokedy vkladajú.
:-)))))))))
Tak teraz neviem, či na tebou lámať palicu, alebo ťa ľutovať.
Laci, ja som dostala dva mesiace dozadu výpoveď - jediným telefonátom, vraj ďakujeme vám za spoluprácu a ku koncu mesiaca vás už nebudeme potrebovať. Nuž a mňa také veci vedia naštartovať. Zapla som si komp, blúdila na nete, rozposlala životopisy, dostala pozvánku na tri konkurzy, vybrala som si to najlepšie - a teraz som radal. Robím na lepšom mieste, za lepšie peniaze a stále v svojej profesii.
Belívčo, očuj, že si ty zabudol, že si v nej kedysi s kýmsi spával...
:-)
len aby aj Teba v tej tvojej robote nevyúdilo...
:-)))
Ešte aj v takýto sviatok robiť, to je proti prirodzenosti. Stavím sa, žeby si bol najradšej doma v teplej posteli.
... mastný chleba. A ja budem mať kapustníky s údeným!
Beli, ty chceš, aby som zase začala vystrájať, že?
:-))
Vieš, to jedlo v hoteli vyšlo asi na toľko, koľko by si zaplatil doma za stravu. tam boli iné položky: letenka a tak... Ale bol to v celku lacný zákazd, last minut, tak sa to dalo.
Ozaj, ešte stále nemáš prácu?
Bola to veľmi zaujímavá blogerka. Keď si si ju čítavala, išli mi až zimomriavky po chrbte.
Taký osud, s akým bojovala ona, by som nikomu nepriala.
Oki, tak až budeš mať miesto srdca čiernu dieru, tak ja budem hviezda, ktorá do nej spadne.
:-)))
Už som si spomenula. Saktí. Dosť skoro sa na ňu zabudlo, keď prišlo k tomu generačnému striedaniu blogerov. Terajšia komúna na starom blogu je viac pamätlivá.
:-))
Laci, mali sme objednanu polpenziu, no a kto vedel, že počas ramadánu bude taká chudobná... V iných krajinách sa aj s polpenzie bohato naješ. Toto však bol rodinný hotel. A bolo to zaujímavé. A neboli to gebuziny, tie ich jedlá. Celkom to chutilo. A tiež sme si aspoň zmerali, ako dlho vydržíme cez deň hladovať. Pretože tam sa jedlo pred úsvitom a po zotmení.
Hm, bola na starom blogu ešte jedna blogerka, neviem si spomenút na jej nick, vyliečila sa z ťažkého alkoholizmu a napísala do blogzinu svoj príbeh, keď to kormidlovala Rusalka. Lovím v hlave, lovím, no nie a nie si spomenúť, ako sa volala. Tiež zomrela.
Ahoj, Belinko.... :-)) Len pozor, aby Ti tá plnoštíhlamorská panna nezlomila srdce.
:-)
Uff, ale dúfam, že to neznamená, že sem nebudeš chodiť vôbec...
:-))
Ja som pacifista, rada sa porozprávam s každým, kým ma neprivedie do stavu, že neviem pre to spať.
Odporúčame