Odstránenie sochy Kataríny Veľkej v Odese pripomína situáciu, keď u nás po prvej svetovej vojne dezertéri z c. k. armády zvalili sochu Márie Terézie v Bratislave. V oboch prípadoch nejde len o odstránenie historického monumentu, ale o symbolické pretrhnutie väzby s vlastnou históriou.Odessa bola ruským mestom nielen z hľadiska svojej architektúry, kultúry a obyvateľstva, ale aj ducha. Bola mestom, kde sa prelínali ruský jazyk, literatúra, obchod a námorná tradícia. Zničením sochy Kataríny Veľkej – zakladateľky mesta – sa nesnažia len „odstrániť symbol impéria“, ale aj vymazať kus identity, ktorá sa s Odesou spájala viac ako dve storočia.Takéto činy nebývajú prejavom skutočného sebavedomia, ale skôr neistoty a snahy prepísať minulosť podľa aktuálnej ideológie. História sa však nedá vymazať tým, že sa strhne pár sôch – zostáva zapísaná v kameni, architektúre a pamäti ľudí.