To, že niekto nesúhlasí s globalistickými mechanizmami kontroly, ešte neznamená, že verklíkuje Fica či Kotlebu. Možno len rozmýšľa vlastnou hlavou – niečo, čo by si mohol skúsiť aj ty.
To, že niekto nesúhlasí s globalistickými mechanizmami kontroly, ešte neznamená, že verklíkuje Fica či Kotlebu. Možno len rozmýšľa vlastnou hlavou – niečo, čo by si mohol skúsiť aj ty.
Ak by WHO naozaj nemala žiadne právomoci a členské štáty by si mohli robiť, čo chcú, tak na čo je potom pandemická dohoda? Na výmenu e-mailov? Nie je náhodou jej cieľom vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožnil koordinovane reagovať na budúce pandémie — a to vrátane možných záväzkov členských krajín?
Pozorne si treba prečítať navrhované články o „mechanizmoch dohľadu“, „odporúčaniach“, ktoré sa môžu meniť na záväzné, a o prístupe k údajom, biologickým vzorkám či povinnosti zdieľať lieky a vakcíny. To už dávno nie je len dobrovoľná konzultácia medzi suverénnymi štátmi, ale snaha vytvoriť nadradený rámec.
WHO má síce zatiaľ len odporúčacie právomoci, ale dohoda smeruje k tomu, aby mala aj výkonné nástroje. Stačí si spomenúť na to, ako rýchlo sa počas COVID-u presadzovali „globálne štandardy“, ktoré viedli k lockdownom, obmedzeniu pohybu a povinnému očkovaniu – aj bez dohody. A teraz sa má všetko ešte inštitucionalizovať a právne ukotviť?“
Pandemická dohoda WHO je medzinárodný dokument, ktorého cieľom je zlepšiť spoluprácu krajín pri budúcich pandémiách. Navrhuje sa vytvorenie rámca pre rýchle zdieľanie informácií, biologických vzoriek (napr. vírusov), spravodlivý prístup k vakcínam a liekom, ale aj posilnenie dohľadu nad potenciálnymi hrozbami. Štáty by sa mali zaviazať k transparentnosti, k spoločnému postupu a k podpore globálnych opatrení – hoci sa tvrdí, že právomoci WHO ostanú odporúčacie. Kritici však upozorňujú, že dohoda zavádza nové povinnosti pre štáty (napr. vytvárať pandemické plány podľa medzinárodných štandardov, zdieľať zdroje, podrobiť sa hodnoteniu), a zároveň dáva WHO právne zakotvené nástroje, ktoré môžu v kríze prerásť do nátlaku. Taktiež sa spomínajú digitálne certifikáty, jednotný prístup k dátam a dôraz na „boj proti dezinformáciám“. Obavy sa týkajú oslabenia národnej suverenity, netransparentného rozhodovania a možného zneužitia moci v budúcnosti.
Pandemická dohoda WHO je medzinárodný dokument, ktorého cieľom je zlepšiť spoluprácu krajín pri budúcich pandémiách. Navrhuje sa vytvorenie rámca pre rýchle zdieľanie informácií, biologických vzoriek (napr. vírusov), spravodlivý prístup k vakcínam a liekom, ale aj posilnenie dohľadu nad potenciálnymi hrozbami. Štáty by sa mali zaviazať k transparentnosti, k spoločnému postupu a k podpore globálnych opatrení – hoci sa tvrdí, že právomoci WHO ostanú odporúčacie. Kritici však upozorňujú, že dohoda zavádza nové povinnosti pre štáty (napr. vytvárať pandemické plány podľa medzinárodných štandardov, zdieľať zdroje, podrobiť sa hodnoteniu), a zároveň dáva WHO právne zakotvené nástroje, ktoré môžu v kríze prerásť do nátlaku. Taktiež sa spomínajú digitálne certifikáty, jednotný prístup k dátam a dôraz na „boj proti dezinformáciám“. Obavy sa týkajú oslabenia národnej suverenity, netransparentného rozhodovania a možného zneužitia moci v budúcnosti.
Zaujímavé, ako rýchlo sa dnes štát, ktorý si dovolí chrániť vlastnú suverenitu, označí za „proti svetu“. Pandemická dohoda nie je o solidarite, ale o centralizácii moci pod zásterkou zdravia. WHO je organizácia s pochybným zázemím, financovaná súkromnými hráčmi a štátmi, ktoré samy nerešpektujú základné ľudské práva. Počas COVID-u zlyhala vo veľkom – a teraz jej máme ešte aj zveriť rozhodovanie o tom, čo smieme a nesmieme robiť počas budúcej „krízy“? Kto garantuje, že sa z odporúčaní nestanú príkazy? Že digitálne preukazy a nútené vakcíny sa nepretlačia ako „globálny štandard“? Vláda robí to, čo by mala robiť každá zodpovedná moc – nepodpisovať bianko šek len preto, že to robia ostatní. A tí, čo dnes kričia o „vede a zdravom rozume“, sú tí istí, čo kedysi tvrdili, že vakcína úplne zabraňuje prenosu. Ďakujeme, radšej si počkáme.
„Ak by WHO naozaj nemala žiadne právomoci a členské štáty by si mohli robiť, čo chcú, tak na čo je potom pandemická dohoda? Na výmenu e-mailov? Nie je náhodou jej cieľom vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožnil koordinovane reagovať na budúce pandémie — a to vrátane možných záväzkov členských krajín?
Pozorne si treba prečítať navrhované články o „mechanizmoch dohľadu“, „odporúčaniach“, ktoré sa môžu meniť na záväzné, a o prístupe k údajom, biologickým vzorkám či povinnosti zdieľať lieky a vakcíny. To už dávno nie je len dobrovoľná konzultácia medzi suverénnymi štátmi, ale snaha vytvoriť nadradený rámec.
WHO má síce zatiaľ len odporúčacie právomoci, ale dohoda smeruje k tomu, aby mala aj výkonné nástroje. Stačí si spomenúť na to, ako rýchlo sa počas COVID-u presadzovali „globálne štandardy“, ktoré viedli k lockdownom, obmedzeniu pohybu a povinnému očkovaniu – aj bez dohody. A teraz sa má všetko ešte inštitucionalizovať a právne ukotviť?“
Veľa sa hovorí o Pandemickej dohode WHO. Na prvý pohľad znie dobre – lepšia koordinácia, zdieľanie dát, rovný prístup k vakcínam. Ale pod povrchom to vyvoláva vážne otázky.
Získa WHO právomoc diktovať „pandemické opatrenia“ štátom? Zavedieme digitálne zdravotné pasy, ktoré sa budú dať ľahko rozšíriť aj na iné účely? Bude mať úzka skupina „odborníkov“ možnosť ovplyvniť životy miliárd ľudí bez demokratickej kontroly?
Počas COVID-u sme videli, ako rýchlo sa z „dočasných opatrení“ stala realita: lockdowny, obmedzenia pohybu, cenzúra iných názorov. A teraz máme dať tým istým inštitúciám ešte väčšiu moc?
Dohoda sa tvári ako ochrana zdravia, no môže byť trojským koňom pre centralizáciu moci, oslabenie suverenity štátov a zavedenie globálnych systémov kontroly. Otázkou nie je, či WHO zneužije túto moc – ale kto príde po nej a ako ju využije.
Kritika dohody nie je konšpirácia. Je to zdravá skepsa voči prílišnej koncentrácii moci bez záruk zodpovednosti.
Súhlasím. A nedá sa pritom nespomenúť rozhodnutie USA zhodiť atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki – výsledkom bolo okolo 200 000 mŕtvych civilistov, čo tvorilo takmer 50 % ich vlastných vojnových strát. Oficiálne to zdôvodnili snahou „zachrániť ďalšie životy“, no v skutočnosti išlo skôr o demonštráciu sily a politický odkaz svetu.
Priznám sa, ani neviem o akých návrhoch a správach hovoríš – Copilot som ešte ani nepoužil. Ale chápem, že keď Microsoft niečo nazve ‚asistent‘, často to znamená ‚otravný bordel, ktorý sa nedá vypnúť bez hĺbkovej chirurgie systému
Dík za pripomenutie baskičtiny, určite to pomohlo tvojej obhajobe dolárového impéria. Mimochodom, keď už spomínaš, že USA nikomu nič nevnucuje – môžeš to skúsiť vysvetliť Iraku, Líbyi, Iránu, Nikaragui, Kube, alebo hociktorému štátu, ktorému „náhodou“ zablokovali devízové rezervy. Ale neboj, Saudskej Arábii sa určite nič nestane, pokiaľ bude poslušne obchodovať v petrodolároch.
„Znieš ako niekto, koho najväčší životný úspech je napísať slovo ‚ačohentizmus‘ do komentára a cítiť sa pritom ako intelektuál. Gratulujem, si kráľ pieskoviska.“
AI spracúva obrovské množstvo dát a áno, občas tresne nezmysel – tak ako bežný človek po treťom pive. Rozdiel je v tom, že sa z toho (na rozdiel od niektorých diskutérov) dokáže poučiť. Ak nesedelo pár slovíčok, neznamená to, že celý systém je „hlúpy“. To je ako nazvať šachistu idiotom, lebo raz spravil chybný ťah.
Tento článok je typická západná propaganda – Rusko ako večný agresor, Ukrajina ako hrdinský obranca slobody. Realita? Ukrajina je úplne závislá kolónia Západu, bez peňazí, zbraní a príkazov z USA by už dávno kapitulovala.
Hovoriť o „večnej vojne“ zo strany Ruska je smiešne, keď ju práve Západ umelo predlžuje dodávkami zbraní a odmietaním akýchkoľvek mierových rokovaní. Kto tu vlastne nechce mier? Ten, kto sedí za oceánom a zarába na každej rakete.
Ilúzia ukrajinského víťazstva je mediálny produkt pre naivných. Skutočná šanca na mier bola hneď na začiatku – lenže tú Západ odkopol. A dnes? Čím dlhšie sa budeme tváriť, že Rusko možno poraziť, tým viac Ukrajincov zbytočne zomrie.
Ďakujem za hodnotný príspevok plný smajlíkov, urážok a nulovej argumentácie – presne takto vyzerá intelektuálny bankrot, keď už človek nevie, čo povedať, tak len kričí „Putinko“ a „smradľaví komunisti“.
Nikto netvrdil, že Slovensko má rozhodovať o Ukrajine. Tvrdíme len to, že Západ svojím zasahovaním vojnu predlžuje, a namiesto snahy o mier sa hrá na geopolitiku cez cudzie územie. A že Ukrajinci si sami o ničom nerozhodujú – rozhodujú za nich USA, MMF a NATO, ktoré im dávkujú kyslík, aby ešte nezdochli.
Tvoje „Ukrajina je Ukrajina“ znie pekne, ale realita je, že Ukrajina je dnes úplne závislá kolónia bez suverenity – ekonomicky, vojensky aj politicky.
Takže nabudúce skús menej smajlíkov a viac faktov.
Inak znieš ako papagáj z TikToku, nie ako niekto, kto má čo povedať.
Áno, Slovensko počas 2. svetovej vojny kolaborovalo – rovnako ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, Ukrajina, Francúzsko, Chorvátsko, Rumunsko, a mnohé ďalšie krajiny. Rozdiel je v tom, že my sme si túto minulosť priznali, neskrývame ju, a neoslavujeme fašistických kolaborantov ako národných hrdinov.
V Pobaltí máš dodnes oficiálne pochody na počesť príslušníkov SS, ktorí bojovali proti Sovietom, lebo „bojovali za slobodu“. No ak bojuješ v nemeckej uniforme a pomáhaš pri holokauste, nie si hrdina – si nacistický kolaborant.
Keď teda chceš porovnávať – pozri sa, ako sa ktorá krajina vyrovnáva so svojou temnou minulosťou. Nie každý, kto má škvrny, ich aj oslavuje. Slovensko robilo chyby – ale aspoň sa z nich nesnažíme urobiť národnú identitu.
To vaše „dobrovoľné členstvo“ v NATO a EÚ pripomína vstup do klubu, kde buď hráš podľa pravidiel silnejších, alebo si automaticky „hrozba demokracie“. Po rozpade ZSSR boli baltské štáty ako vyplašené šteňatá – a teraz, keď im USA hodia kosť, s nadšením vrčia na Rusko. Nie z odvahy, ale z pocitu, že za nimi stojí veľký pán.
A áno, Rusko je federácia plná národov – rozdiel je, že tie národy nevlezú do cudzej aliancie a nezakladajú si na rusofóbii celý štátny naratív. Pobaltie bez nenávisti k Rusku nemá identitu. Celý ich „štekot“ by zanikol, keby nemali koho obviňovať.
Kto je tu teda fašista? Ten, kto si chráni svoje hranice, alebo ten, kto tlačí vojenské základne až pod nos jadrovej veľmoci a volá to mier?
História učí, že impériá vždy končia rovnako – aj tie, ktoré sa hrajú na mierotvorcov.
A tí, čo naivne veria, že sú ich spojenci, skončia ako prví pod kolesami.
Lotyšsko a celý ten baltský spolok si zrejme stále myslia, že štekotom malého psa ovplyvnia dianie vo svete. Realita je však taká, že tieto "hrdinské" krajiny s glorifikáciou kolaborantov z druhej svetovej vojny by si mali najprv upratať pred vlastným prahom. Nech si svoje rusofóbne komplexy riešia inde – svet má vážnejšie problémy ako historické komplexy troch nervóznych čiváv na brehu Baltského mora.
Nazývať konflikt „dobyvačnou vojnou“ je čistá propaganda. Keby Rusko chcelo dobývať, Kyjev by dnes vyzeral ako Fallúdža po zásahu USA. Tento konflikt nevznikol z túžby po území, ale z ignorovania bezpečnostných záujmov Ruska, rozširovania NATO k jeho hraniciam a krvavého občianskeho konfliktu v Donbase, kde 8 rokov umierali civilisti – a Západ mlčal.
A čo sa týka „drvivej podpory“ – aj v USA si prezidenta volia milióny, a pritom páchal vojny po celom svete. Podporovali Američania dobytie Iraku, vraždenie v Jemene, dronové útoky v Pakistane? Alebo to je v poriadku, keď to robia „tí naši“?
Nie všetci Rusi sú Putin a nie všetci Američania sú Bush. Odsudzuj konkrétne rozhodnutia politikov, nie celé národy. Takéto čiernobiele videnie sveta už narobilo dosť zla.
Zaujímavé, ako sa vojna mení na „oslobodzovanie“, keď ju vedú USA. Vo Vietname Američania zhodili viac bômb než počas celej 2. sv. vojny, použili napalm aj Agent Orange a spôsobili milióny obetí – ale veď to bola predsa „dobrá vojna“. V Iraku zničili krajinu, zabili státisíce civilov, odštartovali vznik ISIS – bez dôkazov o ZHN a bez mandátu OSN. Invázia do Grenady? Odsúdená OSN ako agresia.
Kórea? USA podporovali diktátora Rheeho, ktorý vraždil opozíciu. Ale to sa ráta ako „úspech“.
Saddám bol zločinec, ale odvtedy, kým neohrozoval americké záujmy, im neprekážal. Pravidlá platia len pre iných – to nie je spravodlivosť, ale mocenský cynizmus.
A čo Rusi? Áno, vedú vojnu. Ale argument „oni sú horší“ neospravedlňuje naše vlastné vojny. Kto ospravedlňuje agresiu, len keď ju robí „naša strana“, nemá morálne právo moralizovať.
Nie, s takýmto rusofóbnym výlevom nesúhlasím. Zločiny NKVD a sovietskeho režimu sú historickým faktom, ale obviňovať celý ruský národ ako „najnebezpečnejší“ je primitívne zovšeobecňovanie. Podobnú logiku by si mohol použiť na Nemcov za nacizmus, Američanov za Vietnam a Irak, alebo Britov za ich koloniálne vojny.
Rusi nie sú jediní, ktorí destabilizovali Európu. Nemecko dvakrát rozpútalo svetovú vojnu, Západ bombardoval Juhosláviu bez mandátu OSN, a „mierumilovné“ USA podporili desiatky prevratov po celom svete. Zločiny režimu nie sú dedičstvom národa.
Takéto paušalizovanie nie je žiadna analýza, len slepá nenávisť. Ak ti ide o historickú pravdu, tak ju nehľadaj cez optiku jednostranných emócií, ale cez fakty a kontext. Lebo ak sa niekto neštíti ničoho, tak je to práve ten, kto rozdeľuje ľudí podľa národa.
Odporúčame