Tiez myslim ti iri nic moc, boli casu za J.Charltona ked mali dobry tim ale uz teraz slabota, mali neskutocne stastie a madari smolu, skoda prial som im to ale zaver totalne nezvladli.
Tiez myslim ti iri nic moc, boli casu za J.Charltona ked mali dobry tim ale uz teraz slabota, mali neskutocne stastie a madari smolu, skoda prial som im to ale zaver totalne nezvladli.
A teraz ešte jednu rozprávku o globálnom otepľovaní. Ako to vlastne bolo – nebolo kedysi Grónsko, teda Greenland, zelené? A dinosaury? Neboli náhodou po celej Zemi močiare a priemerná teplota ako v tropickom wellness, takých 15–27 °C? Prepáčte, ale už fakt neverím nikomu, ani odborníkom – tuším že niektorí z nich dostali Nobelovku za lobotómiu :-).
Odtajnite zmluvy s pfizerom, to nam bud euplne stacit a nie tieto druhohory. Proste padli do mora, dosiel im benzin alebo vysadil motor, koho toto uz teraz bude zaujimat. Zato pfizer by mohol byt "gamechanger"
Je pravda, že Rusko viedlo a vedie agresívne vojny, ktoré si zaslúžia odsúdenie. Ale bolo by fér priznať, že vojny a zásahy bez mandátu OSN neviedlo len Rusko.
USA a ich spojenci bombardovali Juhosláviu v 1999, napadli Irak v 2003 na základe neexistujúcich zbraní hromadného ničenia, zasiahli v Lýbii, Sýrii, Afganistane, Jemene...
Ak odsudzujeme agresiu, mali by sme ju odsudzovať všade, nie len keď ju robí „tá druhá strana“.
Inak to nie je morálne odsúdenie vojny, ale len politická lojalita.“
Ale no, tretinové straty? Skús si to prepočítať poriadne – Američania tam boli dvakrát dlhšie, minuli 2 bilióny dolárov, zatiaľ čo ZSSR len asi 50 miliárd. Afganská armáda, ktorú si sami vytvorili, sa im po odchode rozpadla do 14 dní. Po odchode Sovietov sa ich spojenecká vláda držala ešte tri roky – a to napriek tomu, že mudžahedínov vyzbrojovali USA, Saudská Arábia, Pakistan aj Čína. Rusi tam boli na oficiálne pozvanie vlády, Američania vtrhli bez mandátu OSN, čiže úplne nelegálne. Sovieti stratili 15-tisíc vojakov, USA so spojencami a afganskou armádou cez 80-tisíc. Sovietsky režim prežil, americký padol do dvoch týždňov. Tak mi povedz, kto tu vyzerá ako väčší fail? A jasné, napíš ešte 75 001. príspevok o tom, ako USA „vyhrali“. Len to najprv vysvetli tým ženám v Kábule, ktoré dnes znova chodia v burkách.
Trepes, 74000 prispevkov, vzdy potreba si kopnut, diagnoza. Maj sa a s tymi Kysucami dakujem, Kysuce a Oravu fakt nemusim :-)
Áno, komunizmus skrachoval, ale aj kapitalizmus nie je večný. Každý systém sa časom vyčerpá – keď sa zmení spoločnosť, technológie či hodnoty, mení sa aj ekonomický model. Kapitalizmus z prelomu tisícročí, založený na nekonečnom raste a lacnej práci, už tiež naráža na limity. Takže ak sa niečo rúca, neznamená to, že staré bolo automaticky zlé – len že svet sa posúva ďalej. Problém je, že my sa stále hádame, kto mal pravdu, namiesto toho, aby sme riešili, čo funguje dnes.“
Nehádam sa, plat OB/GYN sa môže lišiť – iné je robiť v New Yorku pre horných 10 000 a iné v rurálnej Georgii pre pacientov s PeachCare. Ide však o princíp. V USA sa lekár zodpovedá za chyby, preto platí poistku 60–200 tisíc dolárov ročne. Ak urobí chybu, pacienti sa súdia, právnici berú 30–40 % a súdy často priznajú miliónové odškodnenia. V Európe sú odškodnenia smiešne – väčšinou pár desiatok tisíc eur, súdy trvajú roky a pacient musí dokazovať všetko sám proti systému, ktorý drží spolu. Poistky sú preto lacné, často len pár stoviek ročne a platí ich nemocnica. Na Slovensku má lekár minimálnu zodpovednosť a spravodlivosť pre pacienta je skôr výnimkou.USA trestá chyby, Európa ich kryje.
Nízke mzdy nie sú dôsledok lenivosti, ale hlavne štruktúry ekonomiky – nízkej pridanej hodnoty, lacnej pracovnej sily a politiky, ktorá desaťročia nahráva montovniam. Nie každý môže byť IT-čkár alebo žiť v Bratislave.
To je presne ten večný slovenský argument – že ľudia si za všetko môžu sami, lebo zle volia. Lenže keď prišla tá vaša dokonalá vláda, zrazu bolo ešte horšie – chaos, arogancia, hádky a nulové výsledky. Takže možno problém nie je len v tom, koho ľudia volia, ale aj v tom, že tu už dvadsať rokov nikto poriadne nevie vládnuť. Na Slovensku sa totiž vždy len mení farba dresu, nie mentalita.
To su odhady plat aj poistka zalezi od statu kde ma lekar prax a aj miesta. OB je najviac rizikove a porodnictvo je topka. Každý pôrod nesie potenciálne riziko trvalého poškodenia dieťaťa alebo matky (hypoxia, poškodenie mozgu, úmrtie, oneskorený zásah atď.).Náhrady škody v týchto prípadoch sú extrémne vysoké – súdy často priznávajú miliónové odškodnenia, pretože ide o doživotné následky (napr. starostlivosť o postihnuté dieťa).Lekári preto musia mať vysoké poistné krytie (napr. 1 milión USD za jeden prípad a 3 milióny USD celkovo ročne).Poistenie zahŕňa aj tzv. tail coverage (krytie po skončení praxe), čo ďalej zvyšuje cenu.Ja uz tam nezijem ale v 2006 OB mal v texase rocny plat cez 200tis. a za poistku musel vyplatit 80tis. Pri odbore OB/GYN (porodník-gynekológ) sa poistka naozaj často pohybuje medzi 20 % až 60 % z ročného platu, v závislosti od lokality a rizikovosti praxe. Toto u nas a v Europe nie je mozne. Tu vysudis ak tak par desiatok tisic.
Lekári u nás chybu takmer nikdy nepriznajú a médiá tiež mlčia. Spomeňte si na prípad z Bratislavy, kde pacientom prepláchli črevá formaldehydom a jeden skončil na vývode, alebo na muža, ktorému vyoperovali zdravé oko – ticho. Známy mal ženu, ktorú gynekológ poslal na prietoky, lebo dieťa málo priberalo. V nemocnici vraj všetko v poriadku, o dva týždne bolo dieťa mŕtve – uzol na pupočníku, záznam zmizol. Biely mafiánsky systém, nič iné. Veľký bič a malý dvor by to chcelo. V USA gynekológ zarobí ročne okolo 300–350 tisíc dolárov, ale za poistku platí 60 až 200 tisíc, najviac ak robí pôrody. Tam si riziko nesú sami, u nás len zisky. Ženy trpia, nútia ich do prirodzených pôrodov, zásahy prichádzajú neskoro a spravodlivosti sa nedovoláte.
Woow, aký titulok – „rozsiahly útok“ a pritom zahynul jeden človek. Keby sa niečo podobné stalo v Gaze, nikto by o tom ani nehovoril, ale tu z toho sú veľké titulky. Už by ste mohli prestať s týmto lokálnym konfliktom – ak z toho chcete spraviť svetovú záležitosť, tak do toho, ale potom sa nečudujte, keď to skončí horšie všetko čo bolo doteraz.
Over si cisla tajtrlik, potom pridaj kolko to tie strany stalo, ktora tam bola na pozvanie vlady, ktora vlada dlhsie vydrzala a ktora intervencia mala vacsi prinos pre krajinu myslim vzdelavanie, budovanie skol, nemocnic a tak.
Sovietska invázia do Afganistanu si vyžiadala asi 15-tisíc životov, no ZSSR tam vstúpil na pozvanie vtedajšej afganskej vlády. Sovieti bojovali proti mudžahedínom, ktorých vyzbrojovali USA a Pakistan, no po ich odchode sa vláda v Kábule udržala ešte tri roky, krajina mala cesty, školy a ženy prístup k vzdelaniu. Americká intervencia po roku 2001 dopadla horšie – USA stratili asi 4-tisíc vojakov, afganská armáda vyše 70-tisíc, a vláda padla v priebehu týždňa po odchode spojencov. Taliban sa vrátil k moci a všetko, čo sa dvadsať rokov budovalo, sa rozpadlo. Napriek obrovským finančným nákladom Západ nepriniesol stabilitu ani demokraciu. Paradoxne, sovietska prítomnosť, hoci kritizovaná, mala pre Afganistan stabilnejší a sociálne prínosnejší efekt.
Aha, zabudol som — dvojitý meter Západu! My môžeme, oni nie — lebo my to robíme „pre dobro napadnutej krajiny“ — muhahaha. USA obsadilo celý Irak (a — bacha — aj Afganistan) a výsledok? Afghánska kapitola vyzerá ešte horšie než sovietska invázia (ktorá sa vraj „konala na pozvanie“ vtedajšej vlády). A tie „mandáty“? Zatiaľ čo sovietskej intervencii predchádzali formálne žiadosti z Kábulu, vstup USA a NATO do Afganistanu po 11. septembri 2001 bol iného druhu — a o jeho legitímnosti sa dodnes vedú vášnivé debaty. O Iraku ani nezačínam — koniec koncov, výsledok hovorí sám za seba.
Nebud pokakany je to youtube odkaz a film je o hrdinstvach Urajinskej armady v rokoch 1943-44 vo Volyni, odporucam a priprav si kybel ak by ti doslo nevolno.
No tieto utoky Rusov iba zomknu a utvrdi ich to v presvedceni, z tu Ukrajinu treba dorazit.Nic viac. Pozrite si film ktory na UA radsej ani nepremietali: https://www.youtube.com/watch?v=7qdwUmI6hAw
ZSSR do Afganistanu neprišiel ako okupant, ale na základe oficiálnej žiadosti vtedajšej vlády, čo sa o USA a NATO povedať nedá – tie tam vtrhli bez mandátu OSN. Sovieti síce mali väčšie straty, no bojovali proti extrémistom, ktorých si Západ sám vyzbrojil a vycvičil cez Pakistan a CIA. Po odchode ZSSR sa režim, ktorý podporovali, udržal ešte tri roky, zatiaľ čo po odchode NATO sa vláda zrútila za pár dní. Američania vynaložili viac ako 2 bilióny dolárov, zanechali chaos a milióny mŕtvych civilistov. Sovieti budovali nemocnice, školy, cesty a elektrárne, zatiaľ čo po „demokratizácii“ Západu zostali len ruiny a taliban v ešte silnejšej pozícii. Takže ak niekto porovnáva len počty obetí, ale nie výsledok, mal by si spomenúť, že v tom „úspešnom“ 20-ročnom ťažení USA skončilo všetko presne tam, kde v roku 1979 – len o dve dekády, bilión dolárov a pár miliónov životov neskôr.
Po odchode ZSSR v roku 1989 tam žiadne NATO nebolo – Sovieti zanechali vládu prezidenta Nadžibulláha, ktorá sa udržala ešte tri roky bez ich vojakov. USA a NATO prišli až po 11. septembri 2001, teda o dvanásť rokov neskôr. Rozdiel je zásadný: ZSSR tam vstúpilo na oficiálne pozvanie vtedajšej afganskej vlády, teda formálne legálne, zatiaľ čo USA a NATO vtrhli bez mandátu OSN a bez pozvania – bola to jednostranná agresia. Sovieti tam pritom stavali školy, nemocnice a infraštruktúru, gramotnosť rástla, ženy študovali. Po dvadsiatich rokoch americkej okupácie zostala krajina rozkradnutá a Taliban späť pri moci.
Odporúčame