aha to som nevedel lebo pisali ze povolili tak potom trasa je jasna.
aha to som nevedel lebo pisali ze povolili tak potom trasa je jasna.
Pokial viem POlsko mu prelet povolilo ale zahadou mi je preco potom neletel dalej cez Bielorsuko zeby povolili ale len leteckym koridom cez pbaltie a tak si umyli ruky ako Pilat Pontsky.
Inac neviem ci tu je niekto informovany ale ak mu Poslko povolilo prelet tak preco neletel cez Bielorusko? Vsak tam sa da letiet alebo sa bal ze si ho tam Lukaseneko necha, to by bola asi najkratsia trasa.
To, že si ročník 1950, ešte neznamená, že máš patent na pravdu – vek automaticky nezaručuje múdrosť, rovnako ako mladosť neznamená nevedomosť. Ak máš argument, daj ho. Ak len opakuješ frázy a nálepkuješ ľudí ako "boľševikov", tak je jasné, že ti nejde o diskusiu, ale o výlev emócií. História nie je o spomienkach jedného človeka, ale o faktoch – a tie nevymažeš krikom.
Nie, nemám záchvat – to si mýliš s tým, ako niektorí jedinci dostávajú tik, keď niekto spochybní ich obľúbené rusofóbne mantry. Lotyšsko dnes nie je hrdý štát, ale geopolitická bábka, ktorá šteboce podľa toho, kto jej hádže kosti. A keď niekto povie pravdu o ich kolaborácii s nacistami a súčasnej adorácii Waffen SS, tak nevedia, čo s tým. Takže ak ti vadí, že to niekto nahlas povie, skús si to najprv overiť – možno ťa šokuje, že história nezačala v roku 2014.
Lotyšsko svojím konaním opäť ukazuje, že rusofóbia sa stala štátnou ideológiou. Odmietnuť prelet premiéra krajiny EÚ a NATO len preto, že má iný názor na konflikt na Ukrajine, je nebezpečný precedens. Lotyšská vláda sa hrá na morálneho sudcu, pritom jej história nie je bez škvrny – počas 2. svetovej vojny kolaborovala s nacistickým Nemeckom a dodnes toleruje pochody na počesť jednotiek Waffen SS. Zatiaľ čo za čias ZSSR mali Lotyši prácu, školstvo, infraštruktúru a mier, dnes sú len poslušným satelitom USA a Brusel diktuje ich rétoriku. Rusko môže mať chyby, ale démonizovať ho na úkor historickej pravdy a diplomatickej slušnosti je krátkozraké. Ak Riga odmieta prelet len kvôli Ficovým slovám, potom nejde o žiadnu obranu demokracie, ale o politickú cenzúru a hystériu. Lotyšsko tak odhaľuje svoju vlastnú slabosť a komplex menejcennosti zakrytý rusofóbnou propagandou.
„To je práve tá tragédia – že vojna, ktorá poškodzuje Ukrajinu aj Rusko, paradoxne vyhovuje niektorým záujmom na Západe. To ale neznamená, že ju Putin vedie preto, aby im pomohol. On ju vedie z vlastných dôvodov – imperiálnych, historických, bezpečnostných, možno aj osobných – ale výsledky jeho rozhodnutia využívajú iní. To nie je konšpirácia, to je geopolitika: jeden robí chyby, druhí ich kapitálovo zúročia. Ako keď USA po 9/11 napadli Irak – katastrofa pre región, ale radosť pre zbrojársky priemysel.“
"Zaujímavé, že raz čítam článok, že alkohol – aj v malých dávkach – zmenšuje mozog a urýchľuje kognitívny úpadok, a o pár dní zas narazím na štúdiu, že pravidelné pitie bieleho vína znižuje riziko náhlej smrti o 30 %. Síce už nikto nepovie, aké to riziko vlastne je, ale znie to dobre. 😄 Človek má pocit, že ak by pil podľa všetkých 'odborných odporúčaní', tak zároveň žije dlhšie aj zomiera skôr. Úprimne, mám čoraz silnejší dojem, že v tejto téme nikto nič nevie naisto – len niekto vždy potrebuje vyplniť miesto v novinách. Tak si dajme občas pohár s rozumom, a možno nám ho to ani nezmenší."
Merz zdôrazňuje nezastupiteľnú úlohu USA v konflikte na Ukrajine, no zároveň si myslím, že by sme si nemali robiť ilúzie o tom, prečo sa Amerika angažuje. Nie je to len o obrane hodnôt a demokracie – v prvom rade ide o tvrdé geopolitické a ekonomické záujmy. Bez podpory USA by sa Ukrajina zrejme rýchlo dostala do problémov, no práve preto sa USA neplánujú stiahnuť. Táto vojna im totiž vyhovuje – oslabuje Rusko, posilňuje vplyv Washingtonu v Európe a prináša obrovské zisky americkému zbrojárskemu priemyslu. Európa zatiaľ neukázala, že by vedela prebrať zodpovednosť, preto je Ukrajina závislá na Spojených štátoch. Merz má teda pravdu, ale treba dodať, že USA sa tejto role nevzdajú nie z morálnych dôvodov, ale preto, že im jednoducho prináša veľa výhod.
Áno, vyzerá to ako priznanie, že Ukrajina má len za úlohu unaviť Rusko, kým sa „niekto väčší“ rozhodne konať. Lenže kto? Západ vie veľmi dobre, že priamy stret s jadrovou veľmocou nie je hra. Môžu Rusko izolovať, sankcionovať, demonizovať, ale neodvážia sa ho otvrene napadnúť. Nie preto, že by ho uznávali, ale preto, že sa ho boja. Rusko má vlastné suroviny, strategickú hĺbku a schopnosť znášať tlak – či sa to niekomu páči, alebo nie. A táto posadnutosť „rozbiť ho“ môže byť v konečnom dôsledku nebezpečnejšia pre tých, čo tú hru rozohrali, než pre Rusko samotné.
Ukrajinský politológ by sa mal pozrieť pravde do očí namiesto vypúšťania prázdnych rečí. Ukrajina sa správa, akoby bola svetová veľmoc, pritom bez peňazí a zbraní zo Západu by sa jej režim dávno zrútil. Je to štát postavený na nenávisti, glorifikácii fašistickej minulosti a vymazávaní opozície. Ak niekto dnes vydiera svojich partnerov, je to práve Kyjev, ktorý neustále žiada viac zbraní a peňazí, inak sa vraj celý "Západ zrúti". A čo sa týka tej frašky o „mnohonásobne silnejšej“ pozícii Ukrajiny – realita je zdecimovaná ekonomika, milióny utečencov, mobilizácia starcov a tínedžerov a absolútna závislosť od cudzej vôle. Rusko má svoje problémy, ale stále je jadrová veľmoc s priemyslom, energetikou a strategickou suverenitou. Ukrajina je dnes len pešiakom v cudzej geopolitickej hre a Basarabove drísty sú len dymová clona, ktorá má zakryť fakt, že čas hrá proti nim. Realita bude bolestivá – aj pre Ukrajinu, aj pre tých, čo jej slepo tlieskajú.
Uplna pravda citam to lebo je to zadarmo, len co to spoplatnia tak som von, neskutocne propagadisticke zvasty.
To, že „Rusko nič nezíska“ z Ukrajiny, je naivný pohľad. Pre Rusko nejde o nejaký ekonomický zisk, ale o strategickú kontrolu nad priestorom, ktorý historicky považujú za svoju sféru vplyvu. Ukrajina bola súčasťou ZSSR, má spoločné korene, a Moskva nikdy neakceptovala, že sa úplne odtrhne a prikloní k Západu. Navyše v Ukrajine bola vždy silná prítomnosť nacionalizmu a protiruských nálad – čo v Kremli vnímajú ako hrozbu. Takisto nechcú mať pri hraniciach štát s americkými základňami alebo západným vplyvom. To neznamená, že Ukrajina je nejaký nevinný baránok – história Banderu, občianske vojny na Donbase, či kolaborácia s rôznymi silami hovoria za seba. Celý konflikt je oveľa komplikovanejší, než len „Rusko zlé, Ukrajina dobrá“. Kto to takto vníma, nevidí realitu.
Nejde o žiadne "nacistické zdroje", ale o verejne dostupné fakty: Bandera má pamätníky, jeho narodeniny sa oficiálne pripomínajú, a členovia UPA sú uznaní ako veteráni. V Lotyšsku sa konajú každoročné pochody Waffen-SS, na ktorých sa zúčastňujú aj poslanci. To neznamená, že celé národy sú fašistické – ale áno, tieto veci sa dejú s politickým krytím a nie sú len okrajové. Slovensko má tiež svoje problémy, to nepopieram – ale poukazovanie na jeden extrém neospravedlňuje druhý. Nejde o súťaž v hanbe, ale o schopnosť priznať si aj nepríjemné pravdy, nech už ide o akúkoľvek krajinu.
Áno, samozrejme som videl aj Katyň. Je to silný a tragický film, ktorý ukazuje sovietske zločiny na poľských dôstojníkoch – a je rovnako dôležité, aby sa o tom vedelo. Ale Katyň neospravedlňuje Volyň a naopak. Vraždenie civilistov na základe etnickej príslušnosti je zločin, nech ho spácha ktokoľvek – či už NKVD alebo UPA. Rozdiel je v tom, že Katyň je dnes v Rusku aspoň formálne priznaný zločin a hoci sa o Stalinovi vedú diskusie, nie je štátom otvorene glorifikovaný ako hrdina. Naopak, v prípade Volyne sa mnohí na Ukrajine snažia z vrahov urobiť národných hrdinov. Práve preto je Volyň dnes taký bolestivý symbol – nielen kvôli hrôze, ktorú zobrazuje, ale aj kvôli tomu, že v susednej krajine sú zodpovední za tieto činy verejne oslavovaní. Dejiny by nemali byť selektívne – úcta k obetiam musí platiť pre všetkých, nie len podľa momentálnej politickej nálady.
Áno, vnímam to veľmi jasne – na Ukrajine sa čoraz otvorenejšie oslavuje Stepan Bandera, vrátane jeho portrétov v uliciach a štátnych ceremónií. V západnej Ukrajine je považovaný za hrdinu, hoci jeho frakcia OUN-B a UPA majú na svedomí etnické čistky voči Poliakom aj Židom. V pobaltských štátoch vidíme každoročné pochody veteránov Waffen-SS, ktorí bojovali na strane nacistov – aj keď ich dnešní obhajcovia tvrdia, že išlo len o boj proti sovietskej okupácii. Realita je, že mnohí z týchto "hrdinov" sa podieľali na holokauste alebo kolaborovali s režimom, ktorý rozpútal najväčšiu genocídu v dejinách. Historická pamäť je tu účelovo prekrúcaná: namiesto objektívneho hodnotenia sa buduje kult protisovietskeho odporu za každú cenu – aj keď to znamená ospravedlňovanie kolaborácie s nacistami. To, čo je v Rusku extrém, je v Pobaltí a na Ukrajine oficiálny naratív. A to je nebezpečný posun.
Buta tot ....
Mne stacilo vidiet film Volyn a presne si viem predstavit chovanie ukrajincov. Kto ten film nevidel nech si pozrie, odporucam mat kybel ppripraveny vedla gaucu. https://www.youtube.com/watch?v=x-Us6wgYICs
Tvrdiť, že Maďari nám len škodili, je historický nezmysel. Áno, maďarizácia v 19. storočí bola drsná, ale zjednodušovať 1000 rokov spoločného štátu na útlak je demagógia. Uhorsko bolo aj náš štát – Slováci boli jeho súčasťou, nie len obeťami. Máme spoločnú architektúru, kultúrne vplyvy, právny systém. A napríklad Matúš Korvín zakladal školy aj na Slovensku, zatiaľ čo husiti z Čiech nám v 15. storočí vypálili polku Horného Uhorska.
Česi? Samozrejme, pomohli – ale nie z lásky, ale z pragmatizmu. Potrebovali nás proti Maďarom a Nemcom. A áno, za Československa sme sa modernizovali, ale Praha nás často tratila ako chudobných príbuzných
Vidím, že iný názor ťa úplne rozhádzal a namiesto toho, aby si sa pokúsil argumentovať, začneš špiniť a nálepkovať ako nejaký frustrovaný aktivista. Tvoje bezduché skandovanie o „ruských agentoch“ len ukazuje, ako hlboko si prepadol propagande a strachu. Chápanie sveta ti skončilo pri lacných heslách – kto nesúhlasí, ten musí byť „zradca“. Smiešne a úbohé. To, že si nevieš predstaviť nezávislé zmýšľanie mimo tvojej bubliny, je tvoj problém, nie môj. A tvoje naivné sny o „krvavých kúpeľoch“ a „spásonosnom návrate demokratov“ si nechaj na krčmové reči – realita ťa ešte len dobehne. Nabudúce skús menej hystérie a viac používať hlavu. Ale chápem, keď človek nemá argumenty, ostáva mu len urážať a zúriť na internete. Želám ti, aby si sa raz naučil diskutovať ako dospelý.
Odporúčame