„Ak by WHO naozaj nemala žiadne právomoci a členské štáty by si mohli robiť, čo chcú, tak na čo je potom pandemická dohoda? Na výmenu e-mailov? Nie je náhodou jej cieľom vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožnil koordinovane reagovať na budúce pandémie — a to vrátane možných záväzkov členských krajín?
Pozorne si treba prečítať navrhované články o „mechanizmoch dohľadu“, „odporúčaniach“, ktoré sa môžu meniť na záväzné, a o prístupe k údajom, biologickým vzorkám či povinnosti zdieľať lieky a vakcíny. To už dávno nie je len dobrovoľná konzultácia medzi suverénnymi štátmi, ale snaha vytvoriť nadradený rámec.
WHO má síce zatiaľ len odporúčacie právomoci, ale dohoda smeruje k tomu, aby mala aj výkonné nástroje. Stačí si spomenúť na to, ako rýchlo sa počas COVID-u presadzovali „globálne štandardy“, ktoré viedli k lockdownom, obmedzeniu pohybu a povinnému očkovaniu – aj bez dohody. A teraz sa má všetko ešte inštitucionalizovať a právne ukotviť?“
