Keď sa pozrieme na Čechov a Maďarov, rozdiel bije do očí. Česi si za každého režimu nasadili inú čiapku – raz Viedeň, potom Moskva, dnes Brusel. Kam vietor, tam plášť. Nie že by boli zlí ľudia, ale skôr majstri prežitia, naučení pokrčiť chrbát, keď treba. Maďari sú v tomto iní. Síce prehrali obe svetové vojny a svet sa im smial, ale aspoň si držali líniu. Neobracali kabát ako Rumuni, ktorí na poslednú chvíľu vymenili spojencov, len aby boli na správnej strane. Maďari radšej prehrali so vztýčenou hlavou, než by sa lacno predali. A hoci ich to stálo veľa, zachovali si niečo, čo sa dnes vidí málo – hrdosť a vlastný charakter. Česi sú možno šikovní a vedia prežiť, ale Maďari ukazujú, že niekedy je dôležitejšie stáť si za svojím, aj keď za to zaplatíš. A možno práve v tom je rozdiel medzi národom, čo chce iba prežiť, a národom, čo chce aj zostať verný sebe.