Chvályhodné je už len zamýšľať sa nad podobou reči - čo je kde a kedy vhodné,čo nevhodné.Smutné je nevidieť nikde problémy, vôbec si neklásť žiadne otázky,smutná je pasivita v akomkoľvek smere.
Laik má právo aj na nejaké pochybenia,koniec koncov, niet ľudí bez nejakých chýb.
Hanbou Slovenska je -a toto treba zdôrazniť - že v našich televíziách, rádiách predstupujú pred mikrofóny ľudia,kt. sa v doterajšom živote nie veľmi zaujímali o to, či ich reč je správna, či je ozaj spisovná,pričom majú -už len z dôvodu svojho pôsobenia - profesijného,politického -povinnosť dodržiavať spisovnosť.Je to aj ich pracov. nástroj.Nikto ich nenapomína,oni samotní do príručiek nenazerajú -asi to nerobili ani po dobu svojho štúdia.Ako študovali? (Protekcia,peniaze?Občania majú právo aj na také dohady.)
A to nechcem nadraďovať spisov. reč nad nárečie či slang - tie podoby jazyka majú svoje opodstatnenie v istých jazyk. situáciách.Nevzdávajme sa ich! Súkromná je i "hovorová slovenčina" s prvkami nárečia.


