V úvodnom odseku článku si autor dal záležať na tom,aby upozornil na nevyhnutnosť nedôverovať istým schémam v myslení - najmä nepredstavovať si, že niektoré štáty treba vnímať ako symboly niečoho pozitívneho, historicky podmieneného,preto by si ani dnes nezaslúžili kritiku - také Rusko,niekdajší Sovietsky zväz, dnes Ruská federácia, v minulosti víťaz nad nacizmom, Izrael zas ako národný štát Židov - potomkov obetí holokaustu.
Tým spojením Ruska a Izraela dáva autor vedieť, že sú dnes vo svojej politike podobní. Isteže treba rovnako vnímať svojvoľné vstupy cudzích vojsk na cudzie územia, tak vstup RF na územie UA ako i vstup Izraela na územie Pásma Gazy spravované Palestínou.
Ale napríklad v našich správach (je to denne preukázateľné) je k slovu Rusko či RF takmer vždy pripojené slovo agresor, ale v súvislosti s Izraelom sa tak nedeje.(Rovnako to platí aj o iných štátoch.)
Rusko ako agresor nesmie byť pripustené na medzinárod.športové podujatia, Izrael bol oslavovaným účastníkom OH.


