Na Slovensku sa stále odvážnejšie, bez napomenutia kompetent.odborníkmi (ktorých akoby v našom štáte ani nebolo) presadzuje v médiách, v politike, počas akýchkoľvek verej.vystúpení, tzv."kuchynská", t.j, štandardná hovorová reč, ktorá je samozrejmosťou v súkromí, ale nepatrí do televízií, do rádií.
Výnimkou je reč ľudí takrečeno z ulice počas spravodajs.reportáží z regiónov, tí môžu rozprávať aj nárečím, čo je aj radostným poznaním, že nárečie nezaniká.
Ale z akých dôvodov rozprávajú viacerí politici, novinári, moderátori takouto "kuchynskou" slovenčinou,a to slovenčinou západoslov, charakteru -bez hlásky mäkkého ľ a s početnými čechizmami? A toto je u nás absolútne ignorované ministerstvom kultúry, kt.má dohliadať na dodržiavanie zákona o štát. jazyku (nemá ho každý štát), ignorované i orgánmi spravodlivosti ("bezzubý zákon") -a to už nespomínajúc množstvo učiteľov slovenčinárov v SR,Radu pre mediálne služby či Jazykoved. ústav ĽŠ SAV.
Že dôveryhodné VŠ? Prečo?
Kde sú zdôvodnenia?


