Rodiny sú zaneprázdnené. Ale je tu školstvo. A aj médiá majú mať ambíciu byť aj nástrojom osvety, nielen "demagógie" a manipulácie.
Rodiny sú zaneprázdnené. Ale je tu školstvo. A aj médiá majú mať ambíciu byť aj nástrojom osvety, nielen "demagógie" a manipulácie.
Presne tak. Autor "udrel klinec po hlavičke".
Súhlasím, že nerozvíjanie schopnosti viesť seriózne diskusie je asi podmienená nezáujmom o názor jednoduchého občana, čo môže byť dôsledkom zdedenej tradície z doby, kedy bolo o všetkom dôležitom v krajine rozhodnuté "zhora" .Ale pestovať takú tradíciu skoro tridsať rokov od "zamatovej revolúcie", to nie je normálna situácia.Treba si klásť otázku, kde "zaspalo" školstvo. Ja si túto otázku dávam deň čo deň napríklad i v súvislosti s takou skutočnosťou, že verejne známi činitelia bez hanby, že budú pokladaní za "nedostatočne vzdelaných", rozprávajú západniarskou slovenčinou bez mäkkého ľ, že verejný priestor "zaplieňujú" čím ďalej tým odvážnejšie vulgarizmy.
Poznali žiaci, študenti, počas týchto skoro tridsiatich rokov poučenia o zásadách konštruktívnej a kultivovanej diskusie? Zažili hodiny slovenčiny s lekciami rétoriky a spisovnej komunikácie? Kde je efekt vyučovania etiky, etikety, kultúry všeobecne v posledných rokoch?
Opravujem: Záchrana života im však nestačí. Chcú "lepší" život.
Opravujem: Záchrana života im však nestačí. Chcú "lepší" život.
Možno človeka odetého do typického odevu moslimských žien ( najmä do oblečení burka a nikáb) - pokladať jednoznačne za mierumilovnú ženu, nie za preoblečeného útočníka - teroristu? V žiadnom prípade nie. Navyše - aké množstvo munície, trhaviny či čohokoľvek, čo ohrozuje životy, môže skrývať takýto odev v tvare vreca či stanu?
Znepokojenie vzbudzuje skutočnosť, že moslimské obyvateľstvo si vynucuje ohľady, výnimky, akceptovanie zaužívaných zásad, a to aj na verejnosti, pričom ide o náboženské pohnútky v ich presadzovaní. V demokraciách by náboženstvo malo ostať vo sfére súkromného záujmu, náboženské záujmy istej skupiny nesmú ovplyvňovať život všetkého obyvateľstva krajiny. Vynucované zahaľovanie žien je bezpečnostným rizikom. Navyše sa v živote Európanov majú v dôsledku požiadaviek moslimov konzervovať stredoveké praktiky. Zahaľovanie žien - to nie je nič iné, len výmysel moslimských mužov, ktorí vnímajú ženu ako svoje vlastníctvo. Pohľad na ne je vyhradený len vlastným mužom.
Európski politici doteraz neurobili nič zásadné, čo by zastavilo pašerákov v "lanárení" ľudí do "pozemských rajov"
v Európe a v organizovaní životu nebezpečných ciest. Vidinou lepšieho života zlákaných utečencov neuspokojuje pobyt v "záchytných táboroch", ktoré, samozrejme, nie sú ideálnym existenčným riešením, len riešením dočasným,Predovšetkým pre obyvateľov z vojnovými udalosťami postihnutých krajín.Záchrana života im však stačí. Chcú lepší život. Chcú do krajín, ktoré si vybrali oni. Do Nemecka, do Británie, do Škandinávie. Táto túžba prisťahovalcov po živote v "pozemských rajoch" už traumatizuje celú Európu, a to aj preto ( a toto si majú "humanisti" túžiaci týchto "nešťastníkov" chrániť a otvárať im náruč), že sa tu valia v nových a nových vlnách
v takmer nekontrolovateľných počtoch - nelegálne. Aké sú dôsledky nedostatočného poznania prišelcov do Európy - sledujeme takmer denne. Čoskoro už v Európe nebude miesto, kde by bolo bezpečné stráviť i krátky čas dovolenky.
Veru. Veď o toto tu má ísť - o politiku podporovanú občanmi a v prospech občanov. Toto má byť spoločný záujem pravice i ľavice.
Regulárnosť postupov, ktoré stanoví EÚ, má byť zrušená, lebo si tak ktosi praje a vydiera, vyhráža sa? Toto majú byť cesty posilňovania dôvery ku krajine, ktorá sa chce stať členom EÚ? Žijeme ešte v civilizovanom svete 21. storočia? Respektíve, kde sú hranice tejto civilizácie?
Len na okraj: Ktosi, kto prekladal z češtiny tento text, zabudol "preložiť" do slovenčiny výraz " tak výhodné" . Po slovensky: také výhodné.
Každého ľudského života je škoda. Ľúto nám je motocyklistu, ktorý zahynie niekde na ceste. No dozvieme sa, že nedodržal bezpečnú rýchlosť.Zomrú horolezci na skalách.Dozvieme sa však, že podcenili aktuálne nebezpečenstvo padania lavín. Ľudia samotní prijímajú bezpečnostné riziká, ohrozujú svoj život.Takéto riziko prijímajú aj ľudia, ktorí sa vydávajú na nelegálnu cestu do cudziny, zverujúc svoje osudy do rúk pašerákom. Človek sa musí čudovať,že nájdu mimoriadne finančné čiastky na nelegálnu prepravu niekam do neznáma, možno i na cestu smrti,namiesto toho, aby tieto prostriedky použili na legálnu cestu do cudziny. Keď dôjde k najhoršiemu, médiá "vyčítavo"ukazujú " Európanom mŕtve telíčka detí.Kto má mať výčitky?
Jedna európs.politička sa zač. roka vyjadrila pre médiá v súvislosti s úmrtím v prostredí nelegálnych imigrantov natlačených kdesi na hranicu. Vraj takto smutne dopadnú ľudia preto, že niektorí politici uprednostňujú bezpečnosť hraníc pred životmi ľudí. To nepotrebuje komentár.
Súhlasím. Ukrivdenému Sulíkovi však poskytli priestor na posťažovanie sa na "ministra zemegule" (a na všetkých s ním názorov spriaznených) súkromné televízie.
Nerozumiem niektorým "vyhrotene" emotívnym vyjadreniam diskutérov o predmetnej problematike. Aj tak o nej rozhodnú len kompetentní. Usmernili už niekedy nejakým spôsobom situáciu nadávky (prípadne vulgarizmy) nejakého "nespokojenca"?!
Aj ja sa domnievam,že nie je v poriadku prax, ktorá sa u nás udomácnila, že ak vyvstanú v nejakej strane isté problémové situácie,neriešia sa regulárnym spôsobom, rokovaním, presviedčaním, ale trucovitým odchodom nespokojných jednotlivcov, ktorí potom vstupujú do inej strany. Z radov istej strany nech vylúči niekoho jedine predsedníctvo, ak v niečom pochybil, ináč by malo platiť, že stranu možno opúšťať až na konci istého volebného obdobia.Občanov najviac poburuje to, ak niekoho za istú stranu "prekrúžkujú" až do parlamentu, ten si to však neváži, odíde zo strany, ale ostáva v parlamente poberať poslanecký plat. Platí to aj inde vo svete?! Politické strany nie sú športové kluby.
Kiežby R.Brecely dokázal obhájiť ministerský post.Počínal si dôveryhodne.
Nesúhlasím.
Aj "nejaké horalky a tričká" treba riešiť v parlamente, aby sa poslanci sústredili na to, na čo tam sú.Možno, keby sa parlament nemusel zdržiavať "cirkusom", ktorý predvádzajú niektorí (na seba "priam chorobne upriamení") poslanci, stihli by sa prerokovať viaceré veci, aj nejedna z tých, na ktoré upozorňujete. Všetko naraz nejde. Veď koľko času mal na prácu parlament od volieb? Nie veľa. A v súčasnosti sú parlamentné prázdniny.
Ak upozorňujete na protiprávne konanie, v záujme predchádzania istým javom v tejto oblasti ministerstvo spravodlivosti už zavádza niektoré užitočné opatrenia.
Verím, že pri rozvahe, konštruktívnych návrhoch poslancov - po regulácii ich správania sa - aj vďaka novému rokovaciemu poriadku - sa mnohé veci "pohnú dopredu".
Netrpezlivosť, nenávisť, nadávky na tú či onú stranu, na toho či tamtoho, nikdy nič nevyriešili.
Situácia v našom parlamente, najmä od posledných volieb, vyžaduje nejakú reguláciu správania sa poslancov.
Z médií, z diskusných fór, sú známe i postoje verejnosti (prinajmenej časti verejnosti) k tejto situácii.Nie sú pochvalné.
Parlament by mal prijať nový rokovací poriadok - a treba súhlasiť s názorom - s "férovými pravidlami pre koalíciu a opozíciu". Nielen pokiaľ ide o oblečenie, slušné správanie sa, ale aj pokiaľ ide o počet vystúpení a pridelený čas na diskusie.
Z radov koalície vyšiel návrh na spoluprácu s opozíciou. Bugár sa vyjadril: "Dúfam, že opozícia bude hľadať spoločné riešenie." Nie "... len kričať a vyvolávať napätie."
Ak popri spolupráci koalície a opozície budú inšpiráciou aj rokovacie poriadky viacerých krajín Európskej únie - niet čo pokaziť.
Článok autorky je výčitkou,že sa utečencom nedostáva viac pozornosti v médiám, že ich materiálna podpora prestáva byť podporovaná,že si zaslúžia našu pozornosť a pomoc, veria v solidaritu Európy a každý deň utekajú pred hrôzami konfliktov doma. Vraj sa na nich zabúda. Vytráca sa ľudskosť?
Nie,tu, na Slovensku, ani inde v Európe, kde už narastajú vážne obavy z neustáleho prílivu nových a nových prívalových vĺn utečencov, nežijú necitliví ľudia.Ale ľudia, ktorí sa začínajú obávať o vlastné životy. Výčiny osamelých realizátorov teroristických činov nie je možné predvídať. Ide neraz o príslušníkov už druhej či tretej generácie imigrantov v európskych lokalitách. Nie sú väčšinou známe ani pohnútky ich činov. Náboženstvo? Frustrácia z nesplneného sna v "pozemskom raji", v ktorom sa rodina usadila? Európa nemôže prichýliť všetkých, ktorí utekajú pred vojnou, rovnako ani tých, ktorí utekajú pred biedou doma. Dokedy bude pokračovať nelegálna imigrácia mimoriadnych počtov ľudí?
Jedným z účinných prostriedkov formovania názorov "-násťročných" sú názory rovesníkov. Na tie sú mimoriadne citliví. Podľa "sily argumentov" si aj vyberajú priateľov. Prečo učitelia nehľadajú priestor na diskusie, v ktorých budú nerozumné názory porazené tými názorovými protivníkmi, ktorí budú mať pre svoje názory presvedčivé racionálne argumenty, potvrdzované históriou, vedou, istými skutočnosťami zo súčasnosti? V každej triede sú vždy nejakí "osvietenejší"žiaci, ktorí by s citlivou (!) podporou učiteľov dokázali argumentmi víťaziť a získavať podporu celého triedneho kolektívu. Niet väčšej sily ako je názorová sila (správne usmerneného) kolektívu proti názoru páru "zadubených" jednotlivcov. Význam diskusií sa na našich školách absolútne v súčasnosti nevyužíva. A nie je na ne ani čas (treba preberať kvantá teórie).Čudujem sa aj výhradám voči materiálu z MŠ.Vari nejaký materiál (nech by pochádzal od kúzelníka) by vyriešil niekde nejakú situáciu? Kde je kreativita našich "odborníkov"?
Parlament je priestorom, kde treba názorových protivníkov presviedčať slovnými argumentmi. Len ten, kto
v "slovných súbojoch" nevie obstáť, chce presviedčať vizuálnymi efektmi. Tie do parlamentu nepatria. Parlament nie je "športová aréna", cirkus, kino, ulica ani galéria bilbordov.
Rečniť je umenie. Rečniť treba vedieť i krátko (pritom slušne, bez vulgarizmov a spisovne).
Kto z poslancov parlamentu má s tým problém, nech opustí parlamentné lavice (poprípade sa vráti do školských lavíc).
Vážený diskutujúci, kde chýba slušnosť, chýba aj zmysel pre spravodlivosť, čestnosť Ak by každý občan vnímal tieto pojmy (a im zodpovedajúce správanie) ako rovnocenné, riešili by sme v tejto krajine určite menej problémov, ako tie, ktoré sa tu "nahromadili" v súčasnosti.
"Znovuobjavovanie" už objaveného. Podmienky života v tejto krajine sa vyvíjajú tak, že sa treba vracať aj
k mnohým po novembri 1989 zlikvidovaným praktikám. Rovnako ako v strednom odbornom školstve bolo potrebné vrátiť sa k užšej spolupráci výrobných podnikov a škôl v oblasti odbornej praxe škôl, tak je to i s detskými jasľami. Pred rokom 1990 boli veľkou pomocou pre zamestnaných rodičov. O deti bol všestranne postarané odborne vyškoleným personálom, zdravotnými sestrami.
Kiežby sa financovanie zamestnancov detských jaslí vyriešilo i v súčasnosti na Slovensku tak, aby zdravotné sestry neodchádzali za lepšími zárobkami do cudziny, ale prianím mnohých by bolo pracovať i v jasliach na Slovensku.
Odporúčame