Tlaky verejnosti na cirkev sú očividné a samotná cirkev hasí, čo už možno ani zahasiť sa nedá. Neprijateľné prešľapy nižších cirkevných hodnostárov vedú svätú stolicu k extrémnym opatreniam, vzbudzujúcich u veriacich nedôveru a minimálne rozporuplnosť v ich prijímaní. Cirkev momentálne prechádza obdobím nachádzania vnútorného rozkladu vďaka jej názorovej neústupčivosti a ideologickej neohrabanosti. Schopnosť prispôsobovať sa realite, počúvať hlas veriacej verejnosti a i samotných jej kňazských posluhovačov, je nad morálnu a demagogickú silu inštitúcie, ktorá je vo svojom sklenníkovom efekte udusená, bez pokroku a schopnosti ideologicky napredovať. Potom nasledujú exemplárne tresty pre tých, ktorí svoju prácu a konanie v arcidiecézach si vysvetľujú racionálnejšie, ale stále v zmysle kresťanských a náboženských symbolov. Svet sa mení, cirkev stále zostáva sama sebou. Svet napreduje, cirkev prešľapáva na mieste. Veriaci žiadajú od pápeža vysvetlenia, tie nedochádzajú. Lebo medveď !!!

