Ako môže niekto hovoriť o láske a rovnosti, ak je z úplne iného cesta. Ako môže Bezák vedieť čosi o láske, keď nikdy nemohol byť zamilovaný a nevie, ako sa láska dosahuje a čo je s tým spojené. Hovoriť o láske v jeho kňazskej reči je asi čosi podobné, ako keby som ja rozprával denne o mercedese najvyššej triedy a nikdy by som nemal šancu si do neho sadnúť. To je presne tak ako hovoriť o rodine, ktorú pozná len z detstva. Ľahko sa mu hovorí o rovnosti, keď nikdy nemal možnosť si okúsiť podnikanie, ale bezstarostne ho vydržiaval štát. Slováci uznávajú všetky rozumné a príjemné hodnoty, pokiaľ sa v nich dokážu vidieť. Nie každý má takú možnosť a nie každému je umožnené byť obdarený láskou a úspechom z podnikania. Bezák, pri svojich nereálnych úvahách pozabudol, že život občanovi SR svojimi prázdnymi, duchaplnými rečami neuľahčí, ale skôr naplní presvedčením, že jeho názorová inštrumentácia sa míňa skutočnosti a on sám je len kňaz, ktorý je sám mimo diania reality.