Vysvetľovať existenciu viery tým, že predsa je nutné čomusi veriť, je aktivita človeka príliš naivná, chabá a flagrantne tupo východisková. Veriť je nutné v zmysle istej životnej racionality, ktorá nás núti k tomu, aby sme verili, skôr dôverovali. Nádejať sa, vytvárať si umelo hmlisté predstavy o spôsobe pomoci a inklinovať k tejto únikovej ceste a vzďaľovať sa od reálnej skutočnosti je klam na sebe samom. Slabosť človeka posadnutého diablom, vždy prinášalo spoločnosti nešťastie a samotnému jedincovi opustenie seba samého. Človek vždy musí v prvom rade nájsť cestu k vlastným schopnostiam, vynaliezavosti a nespoliehať sa na pomoc iného, dokonca fluidného tvora. Jednak tým zamedzí osobnú podradenosť k médiu a tým vylúči možnosť zo sklamania a očakávaní a jednak sa naučí svoje problémy riešiť individuálnymi schopnosťami a štandardným ľudským postupom. Je vždy jednoduchšie prepadnúť schizofrénii a pridať sa k bludárom ako pracovať na sebe.