A my sme mali stretnutie po 60 rokoch a prišli sme len dvaja. Ja a profesor.
A prečo teda nevymenuješ tých ďalších 350, ktorí pri prezidentovaní svoje manželky majú prítomné. Ale, to si nepochopila správne. To nie je len o tom. Kiska je len "dočasným" prezidentom a on sám na svojej prezidentskej stoličke si hovie, tak ako sám uznáva za vhodné. No jednoducho, nemám z neho dojem plne odovzdaného človeka funkcii prezidenta SR.
Dôvetok : Nepochybne Kiska je normálny, inteligentný a snáď aj rodinne založený chlap. Tomu niet čo vytýkať. Ale ja už nechcem, aby na mieste prezidenta sedel nejaký tajtrlík menom Kováč, Schuster a im podobní. Aby človek na vlastné oči videl ako si hľadá cestu k rodine, lebo tá absolútne neakceptuje jeho poslanie. Aby sme mali hlavu štátu "v nevysporiadanom vzťahu", chýba prvá dáma spoločnosti. Kiskovu kandidatúru na prezidenta považujem za úplné dokonanie jeho prvotného výstrelku, ani on predsa nemohol len tušiť, že bude mať skutočne šancu stať sa prezidentom. A keď to nastalo, čo mal robiť. Možno by si bola prekvapená, aké komentáre od jeho ženy si musel vypočuť. Ak by to nebolo tak, určite by aj ona sama hľadala možnosti ako sa stať aktívnou jeho prvou dámou. Inak, proti samotnému Kiskovi ako človeku, nemám čo vytknúť. To, že pochybil pri vratke DPH (skôr jeho firma), to je skôr záležitosť bežného podnikateľa a to ostatné prisudzujem jeho amaterizmu v prezidentovaní.
Ok, všetky jeho snahy o potlačenie vládnych protiofenzív beriem. Je choré, že práve on, ako prezident suverénneho štátu sa púšťa do boja s takou mafiou, aká vládne vo vláde. Je pravda aj to, že sám musí odolávať tlakom, konšpiráciám (niektoré z toho je aj pravda), aby vôbec obstál ako hlava štátu. Ale, skutočne nemám z neho ten správny ústavnočiniteľský pocit. Jeho manželka (iste, majú malé dieťa) sa absolútne nezúčastňuje jeho prezidentských povinností (nechce mať s tým nič spoločné), on sám skutočne často odbieha k rodine, čo rovnako bežne prezident štátu nerobí. Mohol a mal by to mať všetko pri svojom povolaní, dá sa to a musí sa to dať zariadiť, ak niekto chce. Som vnútorne presvedčený, že Kiska nebude práve z rodinných dôvodov kandidovať v budúcich prezidentských voľbách. A môže za takýchto okolností robiť čo len chce, nie je a ani nikdy nebude v tomto zmysle 100%-ným prezidentom. A Slovensko si predsa zaslúži už konečne normálnejšieho prezidenta, na plný úväzok.
Tieto slová musím potvrdiť. Vypúšťanie balónov šťastia do voľného vzdušného priestoru je obrovský hazard. Je to neovládateľná pochodeň, ktorá je schopná za istých "priaznivých" okolností podpáliť čokoľvek. To ako keby ste vyliali rieku z koryta presne stanoveným bezpečným smerom, ale už o kilometer ďalej nebudete vedieť, ako sa bude správať, kadiaľ potečie a čo za paseku narobí. Nehovoriac o tom, že podobná riadená ohňová zásielka sa dá zneužiť ako zbraň a vyslať ju na vzdialený susedov barák, kde by "náhodou" skončila na jeho streche. Predsa ten neriadený balón šťastia môže aktívne absolútne bezproblémovo skončiť svoju púť dajme tomu v priľahlom lese, na poľnohospodárskom statku s chovom dobytka, v akejkoľvek drevárni na dedine, na stohu slamy alebo sena a podobne. To, že sa tak nestalo vo veľkom, je len obrovská šťastena a vinník by bol len veľmi ťažko polapiteľný, ak vôbec. Uvedomte si, takýmto balónom posielate oheň do neznáma a s neznámym jeho koncom.
Kiskova vychytralosť má svoje pevne stanovené body, ale to by som ani nepovedal, že je to o vychytralosti. To je skôr o jeho nevedomosti a neschopnosti naplniť chátrajúcu dušu slovenského občana akoukoľvek dobre mienenou a myslenou prezidentskou aktivitou. Od samotného Kisku sme sa dožili mnohých na prezidenta fádnych, amatérskych, ale aj zvláštnych rozhodnutí, ktoré človek v jeho postavení by nemal produkovať. A možno je to len tým, že sa nechcene (prekvapujúco a nečakane) stal prezidentom a teraz tým trpí. Nikdy vám nepovie do očí, že tým stratil päť rokov života (som presvedčený, že už druhýkrát kandidovať nebude) a že by radšej zostal pri rodine a vyhýbal sa podobným osočovaniam, akými je častovaný zo strany vlády, konkrétne naposledy ministrom vnútra Kaliňákom. Je to skutočne obrovské faux paux, ak v dobrej vlastnej viere, viere odmenených ako aj so súhlasom širokej verejnosti chcete odmeniť ľudí za správnu vec a pritom nedokážete rozoznať jačmeň od pliev.
S platením posttraumatického šoku i s jeho následkami, ktoré si pacient privodil výlučne a dokázateľne sám, osobne súhlasím. Ale, ja by som zašiel ešte ďalej. Čo fajčiari, alkoholici, čo ľudia s nadmernou hmotnosťou - obézni, ľudia siahajúci na svoj vlastný život a zázrakom preživší a iní, evidentne nestarajúci sa o svoje vlastné zdravie. Rovnako by to malo platiť aj o ľuďoch, ktorí aj napriek neodporúčaniu MZV navštívia vojnou zasiahnuté oblasti a na vlastnú päsť sa tam vyberú. To, že v Ríme na vás padne kvetináč, to sa môže stať aj v Bratislave. Títo všetci by mali zabudnúť na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a platiť si ju z vlastného vrecka. Predsa, ak si človek sám poškodí barák (z nevedomosti odstráni dajme tomu nosnú priečku) tak časť strechy sa mu zrúti. Absolútne nikto mu beznávratne na jeho obnovu nedá ani Euro. Búchať ohňostroje na prelome rokov sa mi skutočne zdá ako provokovať šťastenu a zbytočne hazardovať so svojim zdravím. Boh nás spravil veeeeľmi nedokonalých.
Pán Rezník, ak by bolo zvýšenie koncesionárskych poplatkov schválené v minulom období, nemuseli ste nikoho striedať zo stoličky riaditeľa RTVS. Všetci riaditelia tvrdili to isté a plne ich chápem. Nikdy nebude stačiť slovenskej televízii a rozhlasu dosť akýchkoľvek finančných príspevkov na ich fungovanie, pokiaľ televízia rozhlas si nenájde k svojmu poslucháčovi, televíznemu divákovi úprimný prístup. Systém, dajte mi lidi, já to udělám, je najjednoduchšou cestou ktoréhokoľvek managementu, zariadiť svoj vlastný prospech bez pričinenia samého seba. Bol ste demokraticky zvolený na post generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a teraz je na vás, akým spôsobom túto inštitúciu dokážete zveladiť, dostať ju na piedestál aspoň strednej sledovanosti a ak to dosiahnete, je možné sa baviť aj o zvyšovaní koncesií. Slovenský občan očakáva od vás čosi viac ako frflanie a bedákanie nad situáciou, ktorú práve vy máte v RTVS dať do normálnych koľají.
To ja neviem, do akej miery si riaditeľ školy neplní svoje povinnosti. Viem len to, že hlavná školská inšpektorka po uskutočnenej inšpekcii na škole, zostrojila devätnásť bodový zoznam nedostatkov školy a niektoré z nich boli považované za závažné. Ak by bol riaditeľ rozumný, tak neodmietne stretnutie s Viskupičom a doloží odstránenie nedostatkov v plnom rozsahu. Tak, ako sa postavil k celej kauze, len tým potvrdil, že na stoličke riaditeľa školy zrejme nemá skutočne čo robiť. A mne je úplne jedno, či sa to jedná o Smeráka alebo Olanistu. Samozrejme nájdené chyby mohli byť aj účelové, prehnané, ale riaditeľ mal možnosť ich okomentovať a vyviniť sa z nich. Neučinil tak, môže sa lúčiť so stoličkou riaditeľa. A s tým voľnom, riaditelia škôl nemajú tiež počas školských prázdnin voľno ?! Ja som bol v tom, že snáď ano. Možno deň dva po a pred sú už v škole, ale inak ... A čo sa týka tých lumpov, máš pravdu, v strane Smer, tam je ich zrejme asi najviac. Pozdravuj Fica.
Kaliňák sa dušuje, že vzťah s prezidentom Kiskom je síce naštrbený, ale nie jeho vinou. Vytýkať v tak vysokej politickej hre absolútne podradný a smiešny incident, je ako keď dvaja malí chlapci sa hádajú o kyblík s pieskom. Osobne si myslím, že zvracanie v lietadle patrí medzi bežné problémy cestujúcich a personál lietadla má ujasnené ako v takých prípadoch konať. Ak Kaliňák poskytol Kiskovi lietadlo k užívaniu aj s personálom, mal by vyvodiť dôsledky smerom k nemu. Bežne sa posielajú ovracané časti lietadla k preplateniu cestujúcemu, ktorému prišlo počas letu špatne ?! A teraz sa má Kiska chovať ku Kaliňákovi maximálne priateľsky a potľapkávať ho po pleci ? Veď, to je zjavná špinavosť politika, ktorý na podobné obštrukcie pristúpi a je schopný vôbec také čosi dať do éteru. Predsa, Kiska si nebude do lietadla brať metlu s kýblom a s vodou, keby niečo, aby na neho Kaliňák nemal žiadnu výtku. A to by zrejme mal sám kľačať na kolenách a vytrieť podlahu do sucha.
Zaujímavé konania jednej i druhej strany. 1. Prečo trnavský župan otravoval svojou prítomnosťou riaditeľa školy v čase, keď mal stanovené riadne voľno - školské prázdniny. Veď, mohol byť kdesi na dovolenke, no dobre, nebol. 2, Prečo chcel trnavský župan s ním preberať dodatočnú politiku kraja vo vzťahu k inštitúcii, keď mal byť na pranieri dňa devätnásťbodový zoznam nedostatkov školy. To považujem za akési farizejstvo zo strany župana. mal ísť predsa na vec priamo. 3, Keď už teda dal riaditeľ školy súhlas k tomu, že príde na stretnutie, mal ho využiť. Jeho povinnosťou bolo predsa devätnásť bodov nedostatkov rozumným spôsobom zdôvodniť a vyvrátiť. Prípadne doložiť ich odstránenosť alebo vysvetliť ich "rozumnosť". 4, Riaditeľ školy sa tým pasoval za slabocha a zbabelca, neschopného bojovať za "spôsobilosť" fungovania školy ako aj svoju. 5, Hlavná školská inšpektorka nedala šancu riaditeľovi k tomu, aby sa pokúsil do určitého termínu chyby napraviť, Že by to bola vyhladzovacia akcia ?
Pozor, ak poznáš problém Piranského zálivu, tak tam šlo o toto. Podľa mapy, hranice medzi Slovinskom a Chorvátskom končia vo vnútrozemí presne v špici Piranského trojuholníka. Ďalej už pokračujú v Jadranskom mori. Vzhľadom k tomu, že ide o morský priestor a rozumnému tvorovi by sa načrtala okamžite situácia, pri ktorej by aj hranica v mori bola vzdialená od oboch brehov rovnako. Prečo by mala začínať tri kilometre od Chorvátskeho brehu po celej jeho dĺžke a zbytok trojuholníka by patril Slovinsku. Chorvátsko teda rozumne navrhlo arbitrážnemu súdu, aby hranica bola stanovená v strede trojuholníka, teda obe krajiny by mali ku svojim brehom rovnako ďaleko. Lenže, arbitrážny súd prisúdil (a neviem na akom presvedčovacom základe), že väčšia časť Piranského trojuholníka bude patriť Slovinsku a ďaleko menšia Chorvátsku. Preto Chorvátsko rozhodnutie arbitrážneho súdu nepovažuje za spravodlivé ale skôr za skompromitovaný verdikt.
Nechápem, čo Dankovi vadí na tom, ak jeho stranícki kolegovia majú výhrady voči jeho prejave v Ruskej Štátnej dume. On predsa nie je samostatná figúrka na politickej slovenskej scéne. A nielen na slovenskej. Za každé svoje slovo, ktoré kdekoľvek v rámci prezentácie slovenskej politiky poskytne, je plne zodpovedný a rovnako aj kritizovaný. Nemusí si dávať preverovať svoje prejavy, ale musí si byť vedomý toho, že sú pod drobnohľadom. Neviem, ako by sa zachoval, ak by dajme tomu Packa šiel na míting do Komárna a tam by vrúcnym, štebotavým prejavom pozdravil nielen našich južných maďarov, ale aj Orbánových. K Rusku môže mať samozrejme svoj vlastný osobný vzťah, ale ak nedokáže sám byť zodpovedný k politike štátu, ako môže vyžadovať, aby v jeho strane každý člen ťahal s ním ?! Opäť je to skôr jeho farizejská vlastnosť, schopnosť robiť čosi na vlastnú päsť a pritom sa bezvýrazne tváriť a čo sa vlastne stalo ?!
Pozor, ak poznáš problém Piranského zálivu, tak tam šlo o toto. Podľa mapy, hranice medzi Slovinskom a Chorvátskom končia vo vnútrozemí presne v špici Piranského trojuholníka. Ďalej už pokračujú v Jadranskom mori. Vzhľadom k tomu, že ide o morský priestor a rozumnému tvorovi by sa načrtala okamžite situácia, pri ktorej by aj hranica v mori bola vzdialená od oboch brehov rovnako. Prečo by mala začínať tri kilometre od Chorvátskeho brehu po celej jeho dĺžke a zbytok trojuholníka by patril Slovinsku. Chorvátsko teda rozumne navrhlo arbitrážnemu súdu, aby hranica bola stanovená v strede trojuholníka, teda obe krajiny by mali ku svojim brehom rovnako ďaleko. Lenže, arbitrážny súd prisúdil (a neviem na akom presvedčovacom základe), že väčšia časť Piranského trojuholníka bude patriť Slovinsku a ďaleko menšia Chorvátsku. Preto Chorvátsko rozhodnutie arbitrážneho súdu nepovažuje za spravodlivé ale skôr za skompromitovaný verdikt.
Novinári sú tiež sliepky a posluhovači svojich zamestnávateľov. Vzhľadom na autoritu, ktorú pápež zastáva, nie je im doporučované, aby akýkoľvek pápežov výrok (aj keby bol akokoľvek na hlavu postavený) zareagovali naň negatívne, s odporom, s dôrazným a kritickým komentárom. Toto je sloboda tlače a schopnosť "spravodlivo" vidieť veci, tak ako sú verejnosti predkladané. Je výsmechom samotného pápeža, ak nabáda verejnosť k pomoci utečencom a on sám im venuje k tej istej pomoci a biede, polnočnú omšu. To nie je choré, taký je pápež. Tak funguje celá cirkev, kresťanský národ, farizejsky a podlo. Takým istým spôsobom sa narába aj s vierou v Boha. Ak neexistuje, tak si môžem robiť čo chcem a ak áno, tak raz za čas si vleziem do tej drevenej búdky a vyspovedám sa zo svojich hriechov. A karavána ide neprodlene ďalej. Toto je svet náboženstva v plnej nahote a sám pápež ho aj sám týmito svojimi dvoma krokmi absolútne len potvrdil. Skutočne, pred týmto jeho brilantným posolstvom smekám klobúk.
Na inom mieste prebieha diskusia na tému Pápež znova vyzval na pomoc utečencom. Toto je jasný a neprehliadnuteľný, do očí bijúci a najmä farizejský, spôsob pomoci cirkvi na čele s pápežom utečencom. Cirkev má majetky, nevyčísliteľnú hodnotu v pozemkoch a nehnuteľnostiach, disponuje hýrivým a zlatom prešpikovaným Vatikánskym sídlom a pápežovým darom, venovaním utečencom je polnočná omša ?! Čo toto musí byť za inteligenta, ktorý zrejme už nedokáže, vzhľadom na svoju prestárlosť, ani dávať do súvisu dve udalosti, ktoré sám verejne prehlási. Na takéto jeho konanie skutočne mu musia naletieť len jeho ovečky, kresťania, ktorí v cirkvi dokážu vidieť aj čosi pozitívne prinášajúce. Nieže by šiel príkladom a ukázal verejnosti, ako to s tou pomocou utečencom myslel. Zostal naďalej práve tou smiešnou figúrkou, ktorá ho sprevádza od jeho nástupu na pápežský stolec. Ak by pápež mal v budúcnosti zdravotné problémy, rád by som mu odporučil nie lekára, ale návštevu najbližšej polnočnej omše.
Pápežovo očividné farizejstvo nielen v súvislosti s utečencami je známe a jemu príznačné. Cirkev je práve tá, ktorej majetok je nemožné zrátať a ak by len nepatrný zlomok z neho poskytol ľuďom v tiesni, získal by u verejnosti omnoho väčší kredit ako nabádaním iných k pomoci, ktorí ekonomicky a finančne na tom tak dobre nie sú. Navyše, ak by otvoril pre utečencov svoje kláštory, farské budovy a podobne, utečenci by v nich našli práve to, čo v prechodnom období by najviac potrebovali. Lenže, je tu práve jeden farizejský háčik. Pápež si jednak nedá cirkevný majetok ničiť ľuďmi s inou náboženskou kultúrou a jednak, nenechá si vnucovať demagógiu islamského sveta do svojich zabehaných štruktúr. Ale vy ostatní, neváhajte a chopte sa utečencov, otvorte im svoje príbytky a poskytnite pomoc v zmysle cirkevného dobrosrdenstva. Mal by sa predsa len držať svojej vlastnej výzvy v rámci jeho vyrieknutých "leptavých banalít" v zmysle znižovania vyslovených ním nadmieru prázdnych slov.
Na jednej strane je pekné hovoriť o svojom manželstve v superlatívoch (dnes je málo takých, aké prežívajú Feldekovci), na strane druhej, predsa by som bol opatrnejší už i z dôvodu rozpadu ďaleko podobných "štebotavých" manželstiev typu Heribanová, Bičan a im podobní. To, že Feldeková hrá vo vzťahu druhé husle, že výraznou dominanciou vládne v ich vzťahu Feldek, je skôr vecou výchovy a dedinskej Oravskej prispôsobilosti. V prípade Feldekovcov je to zrejme obojstranná výhoda vzťahu, lebo ani sám Feldek by si nevedel predstaviť, ktorá iná žena by bola ochotná toľko to pri ňom ťahať a byť natoľko prispôsobivá, aby dokázala potierať s úsmevom na perách jeho vrtochy. Niečo podobné sa odohráva (si myslím) v manželstve Vácvalovej, ale s opačným vodcovským určením. Je vždy dobré, ak sa o manželstve človek dokáže úprimne rozpakovať, ale vždy je potrebné pamätať na zadné vrátka. Nikdy totiž človek nevie, čo jednému z dvojice prebehne hlavou alebo aj čímsi iným.
Ide skôr o spôsob, akým Danko prijal toto povýšenie do stavu kapitána v zálohe. Ja som bol na vojne ako špagát, tým, že som študoval vysokú školu. Moja hodnosť na vojne bola čatár a to sa nezmenilo až do konca základnej vojenskej služby. Do civilu som vstupoval ako poručík v zálohe a ak by som aj zostal čatárom, nikdy by som tomu nepripisoval takú vážnosť, ako tomu urobil práve Danko. Tým, že z toho neplynie (ani mne) žiadna výhoda, tak je absolútne jedno, akú hodnosť v civile mám priznanú. Navyše, základnú vojenskú službu som vždy považoval za stratu času a to som bol na nej len rok. A to som sa mal na vojne ako prasa v žite. Takže, ak Danko dokáže svoje kapitánske povýšenie sprevádzať takým teatrálnym spôsobom, buď musel byť pod nejakým vplyvom (čo aj bol - sám to priznal) alebo jeho hodnotový rebríček životných úspechov má čudne nastavený. Neviem, či sa viac vo svojom živote tešil v minulosti na prírastok do rodiny (svojho syna) alebo kapitánske výložky !!!
Ešte raz by som sa predsa len zastavil pri "objavení chyby Danka" pri bozkávaní kapitánskych výložiek. To, že ich pobozkal je skutočne druhoradá, nepodstatná vec pri jeho povýšení do hodnosti kapitána v zálohe. Evokuje mi to vtip Zdeňka Izera : Machrujú pred sebou američan, rus a bača zo Slovenska. Američan hovorí - my máme u nás taký dlhý hangár pre lietadlo, že to lietadlo s plnými nádržami ho nepreletí na druhý koniec. Rus hovorí - u nás, keď varíme boršč, to varíme v tak obrovskom hrnci, že ho musia miešať dve jadrové ponorky. Bača zo Slovenska hovorí - ja mám kamaráta, tiež bača, on je zo Starého Smokovca a tomu keď sa vták postaví, tak sa mu takto sedemnásť havranov naň posadí. Američan kontruje - tak, to je teda asi najviac. No, tak takto, to lietadlo ten hangár preletí, síce na rezervu, ale preletí. Rus na to - u nás to nemiešajú dve jadrové ponorky, ale taká obrovská vareška. Bača - aj ja som klamal, On nie je zo Starého Smokovca, ale z Nového Smokovca. Príjemného Silvestra.
Odporúčame