Teraz nepíšem za ateizmus, ale vyslovene sám za seba. Som neveriaci, to je jasné a nikdy nevravím, že sa to nemôže zmeniť. Stačí, keď ma čosi nepredvídané postihne ?! a ocitnem sa zrazu "v niečom", čo si nebudem vedieť sám zmysluplne vysvetliť. Alebo sa zjaví Boh a vec bude nad slnko jasná (to je môj okamžitý nápad). Osobne, život beriem absolútne liberálne, realisticky a najmä racionálne, čo znamená, s každou získanou informáciou pracujem doslova ako s informáciou. Mne je úplne jedno, že Lenin zomrel v roku 1924 a či vôbec žil. Som zrozumený s Darwinovou teóriou, ale ja sám nemám páky na to, aby som rozhodol objektívne pre jeho alebo dajme tomu Lamarckove argumenty. Ateizmus zrejme nie je o tom, že veda je jediná tá správna, ktorá sa nikdy nemýlila a nemýli. To, že rakety lietajú do vesmíru, je dôkaz toho, že o tomto druhu lietania vieme dosť na to, aby sme pristáli trebárs na mesiaci, čo sa aj stalo alebo na inej planéte. Je to o osobných pocitoch, ako vnímať svet svojim ráciom.


