Katalánsky premiér Puigdemont bol hrdina dovtedy, pokiaľ jeho osobné presvedčenie o osamostatnenie Katalánska bolo bez vetra a jeho dovtedy rečnícke aktivity neboli ničím podložené a pre Španielsko nijak vzrušujúce. Až španielskou vládou neakceptované, s pozitívnym výsledkom hodnotené - aj keď čiastočne uskutočnené, referendum mu dalo krídla. Osobne si myslím, podcenil zmýšľanie Európy, podcenil španielsku vládu a na druhej strane precenil katalánsky ľud, ktorí je vo veci rozdelenia pochopiteľne nejednotný, pochybovačný a nerozhodný. Nebolo im vysvetlené, kvôli čomu by sa malo rozdelenie konať a čo by to prinieslo samotnému katalánskemu ľudu. Katalánsko je rovnako prepletené rodinkárstvom, podnikateľským životom ako aj dlhoročnou tradíciou spoločného španielskeho usporiadania, ako tomu bolo za federácie Čechov a Slovákov. Dnes hrozí premiérovi basa. Potápajúcu sa loď opustil ako prvý a z nádherného jeho sna sa stal doživotný španielsky vyhnanec.


