Opierať sa o výroky známych a uznávaných celebrít v otázkach pravdivosti a skutočnosti, je absolútny detinský prístup k získavaniu vážnosti a potvrdenia pravdy. Ak máme Einsteina zapredať alebo naopak blahorečiť v jeho odborných dokazovaniach funkčnosti Teórie relativity, môžeme to kedykoľvek si overiť, lebo jeho práca je objektívne overiteľná. Tak, ako keby ste chceli spochybniť existenciu Egyptských pyramíd. Neboli ste tam, tak predsa nemôžu existovať. Navyše, o Einsteinovi je známe, že bol v neskoršom veku (v mladšom, kvôli rodičom absolvoval katolícku ľudovú školu) materialista, racionalista a nepotreboval k existencii života na Zemi a vo vesmíre Boha. Dokonca, vystúpil zo židovského náboženského spoločenstva. Žiadna uznávaná celebrita nie je dostatočným a najmä spoľahlivým meradlom pre potvrdenie pravdivosti akéhokoľvek historického faktu. Historici na rozdiel od vedcov môžu vo svojich tvrdeniach tápať omnoho slobodnejšie ako človek zaoberajúci sa porovnateľnou pravdou.