V čase konania vraždy nikto predsa neuvažuje nad tým, čo bude nasledovať potom. Rieši sa okamžitý stav vraždiaceho a to, aby napadnutá osoba nemohla podať svedectvo. Po druhé, nikto nepredpokladá, že bude políciou vypátraný. A po tretie, ak príde súdny verdikt – Odsúdený na smrť, za tých pár rokov, pokiaľ sa akt uskutoční, človek sa zrejme aj zmieri s tým, čo ho čaká. Takže, prevencia výstrahy trestu smrti zrejme nemá dostatočný účinok na to, aby sa hrdeľné ataky neuskutočňovali. Navyše, taký človek, ak už mu hrozí dolapenie políciou, má dve možnosti. Ak je silný v ramenách, tak trest smrti vykoná sám nad sebou samým, ak nie, nechá sa chytiť, ale potom musí očakávať, že štát sa postará o jeho zídenie z tohto sveta. Skôr je to o tom, nebrániť sa agresorovi. Nič totiž nemá takú cenu ako ľudský život. To ale potom zas môže viesť k uvedomeniu si ľahkosti intervencie, čo môže nabádať mnohých k narušovaniu súkromia človeka. A samozrejme, za oveľa nižší trest.