Ty len svojim deťom pekne povedz, že na chleba vždy bude, aj keby znovu vešali Krista ...
Ty len svojim deťom pekne povedz, že na chleba vždy bude, aj keby znovu vešali Krista ...
Tak to potom ani radšej ty nič nepíš, lebo budeš zahmlievať. A kto zahmlieva, obyčajne sa sám v tej hmle stráca ...
Musí byť plochá. Ak by bola zakrivená (guľatá), museli by sme ísť buď stále do kopca alebo dolu kopcom. Čo je v rozpore s článkom Ústavy o chodení po Zemi tzv. spôsobom - krížom krážom.
latour - zásadnou otázkou života človeka nemôže byť predsa podriadenie sa symbolu vnímania božskej prítomnosti. Ani to, či snežný muž alebo Lochnesská príšera existujú, ani to, ako vznikla naša Zem, vesmír. Treba stáť pevnými nohami na Zemi a snažiť sa pochopiť svoju vlastnú existenciu prítomnosti na tejto planéte a k tomu podriaďovať svoje aktivity, záujmy a životnú filozofiu. Žiť jednoznačne pre toho, kto pôsobí v našom úzkom kruhu ľudí ako jedinec pozitívne myšlienkovo a telesne nabudený. Domáhať sa fikcie nadprirodzenosti, znamená oslabovať vlastnú vieru v získavaní skutočných a nie fiktívnych hodnôt. Očakávať čosi logike nepríčetné, nejasné, zahmlené, zvyšuje percentuálnosť sklamania a zvyšuje nedôveru v praktickosť zmýšľania. Človek by mal byť sám autoritou a nie nadchýňať sa autoritou iného, navyše, čo nemá kompetenciu existenčnosti, skutočnosti, ale len ilúzie. Ja sa nádejám, že raz príde okamih, ktorý aj teba presvedčí o tom, že svet funguje úplne inak, ako ho ty vnímaš.
Nie ja, ty ich nemáš, latour. Inak by sme tu spolu nedebatovali. Predsa, pod túto tému si sa rovnako podpísal, čo znamená, že s ňou súhlasíš. A ja neviem dôvod, ktorý ťa k tomu vedie. Ja som si predsa nič tu nevymyslel, vymýšľate si len vy, veriaci. A tak očakávam od vás, od teba konkrétne, aby si mi vysvetlil, ako je to s tým vašim stvoriteľom a vôbec životným napredovaním tu na Zemi. Tam hore, je mi jasné, čo očakávate. Máš pomýlené kompetencie. Nemám záujem ťa osočovať, ale určite budem žiadať tvoje vysvetlenie, ktoré nám racionalistom akosi uniká. A rád by som sa zúčastnil čohosi, čo mi v posmrtnom živote naberie druhý dych "do života". Znie to až príliš tajuplne, rozprávkovo a nadnesene, ale som liberálny človek a žiadnym rozumným úvahám sa nebránim. Ak máš pocit, že ťa slovne atakujem, to len pre to, lebo nerozumiem tvojmu výkladu a rád si ho nechám tebou rozanalyzovať. Zatiaľ si nenapísal nič, čo by ma mohlo uspokojiť v mojom bádaní po existencii vyššej moci.
latour - Ty nutne musíš žiť v podnájme svojho presvedčenia. Tvoje presvečenie je vnuknuté niekým iným a ty si s takouto podmienkou vlastnej pozemskej existencie stotožnený. To teda znamená, že tvoja telesná schránka je podriadená vyššej moci, ktorú sám nepoznáš, neidentifikuješ, ale akceptuješ ju. Tým nezastupuješ samého seba, nereprezentuješ svoje vlastné presvedčenie, ale okázalo a pokorne podliehaš vplyvu vyššej tvojej nadradenosti. Teda, duchom, nie si prítomný na celosvetovom dianí ani v riešení samého seba, iba telesne. A tak tvoje márnotratné úsudky vychádzajú z tela jedinca, ktorý je ovplyvnený neobjektívnym presvedčením hlásania biblických mýtov a vykonštruovanými vlastnými indíciami. Potom je zložité viesť s tebou debatu, ak nemáš na vec svoj názor, ale spostredkovávaš akúsi nekorelujúcu absurditu, postavenú na chcení a záujmme niekoho iného. Ale aj tak mám rád ľudí, ktorí sú ochotní bojovať za svoju identitu, aj napriek tomu, že nevlastnia svoj osobný názor.
latour - mám taký dojem, že nemáš ani poňatia, čo očakáva racionálne zmýšľajúci človek. Absolútne nič. Človek by mal žiť zo dňa na deň, pre svoju rodinu, prácu, pre seba, pre svojich priateľov, kamarátov. Všetko, čo dnešný racionálny človek prežíva je skutočnosťou, obrazom a doslova odrazom jeho chcenia a nie abstraktným polemizovaním nad súborom skutočností. Vy sa utápate v neustálom snení a bezduchom extrémizme. Od tohto sveta chcem tak málo. Riadim si ho ja sám a nepotrebujem k tomu žiadnu inú naivnú silu. Utápal by som sa v márnotratnosti času, ktorý by som obetoval vzívaním niečoho, čomu neprikladám váhu a ani dôraz. Žijem zásadovo na základe svojich získaných životných skúseností a tie mi nikto nevezme. Ani Fico a jemu podobní humanizéri. Politika ma tak zaujíma ako existencia Boha, určite o čosi viac tá politika. A vedz, že si žijem v bezmedznom napredovaní a v hľadaní samého seba. Bez ilúzornej podmienky existencie vášho mobilizátora veriacich.
latour - ovečky zas nie sú zvieratá, ale ľudia, ktorí sa snažia uvažovať, hĺbkovo nachádzať podstatu svojho presvedčenia a jeho význam pre seba. Tvoj rozum je jednostranne ovplyvnený vierou v Boha a teda nie si schopný sa zamýšľať nad procesom hľadania viery v mysliach nie celkom presvedčených veriacich. Navyše cirkev v dnešnej dobe stráca svoju zmyselnosť, opodstatnenosť vo viere stvoriteľa, lebo už nepatrí medzi zásadné a nutné a ani konzistentné otázky, náboženskú preambulu. Bez cirkvi je možné veriť, bez cirkvi je možná náboženská spriaznenosť k niekomu, niečomu, čo veriaci považuje za svoj idol, ideovú životnú filozofiu. To, že je mylná a vnútorne umožňuje nádejať sa, kochať sa predsudkami a teatrálnymi absurdnosťami, na to nikdy nedôjde. Po celý život si bude držať svoju osvedčenú líniu abstraktnej zhovievavosti a čakať na súdny deň, ktorý príde v podobe konečnej a úplnej smrti. Nádejať sa, znamená bezmedzne dúfať, spoliehať sa, očakávať, sľubovať si a najmä, klamať sa.
Až tak jednoduchý dôkaz ako schopnosť balamútenia samého seba v zmysle bezdnej viery v stvoriteľa. Tak k tomuto nie je potrebné sa ani vyjadrovať. Je to opäť len naivné a silené nachádzanie náboženskej "Pravdy" v Biblickom neautentickom románe. Zábavka zvaná teolog a jemu podobných náboženských fanatikov, ktorí svoju snahu o dokazovanie ich veličenstva krvopotne, obmedzene až teatrálne nahlúplo modelujú z prázdnoty nekonkrétneho biblického podvrhu. Podobných "jednoduchých" dôkazov o existencii stvoriteľa je možné napísať, nájsť, vykonštruovať omnoho viacej, ak by ste si dali väčšiu námahu. Ale, omnoho pádnejších a sofisitikovanejších "jednoduchých" dôkazov o Jeho neexistencii by sa dalo nájsť počtom minimálne rovnako. Náboženstvo zatiaľ svet racionality berie ako poblúznenie mysle tých, ktorí sa zaoberajú strachom a nádejou po celý svoj pozemský život. Viesť pozemský život v naivnom tápaní a očakávaní neskutočného je ľudským abnormálnym šialenstvom.
Promiskuita je v zásade vecou možností, chcenia, vytvárania podmienok k jej vzniku a samozrejme ochoty sa na nej aj podieľať. Je úplne jasné, ak by žena a chlap nechodili do práce, nespúšťali jeden z druhého oči, ak by viedli ideálny manželský, partnerský život, nehovoriac o tom, ak by žili sami na opustenom ostrove, tak by k nej nikdy nedošlo. Ale, sme ľudia citliví, nežní, hľadajúci vo svojom živote akúsi atraktivitu v rámci prežívania toho svojho vlastného, spečateného sobášnym listom alebo aj nie. Rovnako aj existujúci dopyt a ponuka sú nástrojom k získaniu sebavedomia a získaných ostrôh pri akceptácii promiskuity. Sloboda pohybu, myšlienok ako aj spoločensko-verejných aktivít dopomáhajú k vytváraniu priaznivých, dokonca vyhľadávaných, podmienok k sexuálnym praktikám, ktoré mnoho chlapov si vo väčšej miere vyskúša, užije s priateľkami ako so svojou ženou, partnerkou. Sex, to je v prvom rade o vzájomnej intímnosti, slasti, nápaditosti, vymýšľavosti a inšpirácie.
Časté striedanie sexuálnych partnerov vyplýva z nedostatočnosti sexu so stálym partnerom. Ak nemajú cukor v potravinách na hornom konci, kúpim ho v potravinách na dolnom konci. To sa týka bežného užívania cukru v domácnosti. Ak niekto začne hľadať zákusok, musí potraviny z toho vynechať a hľadať cukráreň. Tu sa môže stať, že človek začne byť závislý na maškrtách a už mu to aj zostane. Lebo, doma sa koláče nepečú. A aj keď z času na čas, nie sú také chutné ako v cukrárni. A už keď sa raz človek dostane do dobrej cukrárni, tak si v nej dá aj dobrú zmrzlinku. V takomto prípade už nie je potreba, aby domácnosť produkovala nejaké zákusky. Našiel sa dostatočne dobrý náhradný zdroj, ktorý síce ide do peňazí, ale je vždy lepší, ako zotrvávať bez dobrého zákusku. Takže, milé dámy, pečte, varte, starajte sa o svojich manželíkov, partnerov, aby nezačali cukrárne praskať vo švíkoch. Ja sa tiež nevyhýbam cukrárňam, ale potom pozor na líniu.
Tak to je pravda. Ale, každý z nás vidí zmysel života v niečom inom. Niekto v rodine, niekto obetuje svoj život športu a športovaniu vôbec, niekto ho zas prepije aj bez zjavného pochopenia zmyslu života. Možno by si neveril, ale existujú ľudia, ktorí trebárs veria v Boha a práve táto viera je ich zmyslom života a privádza do súvislých orgastických inšpirácií. Pre nás neznabohov čosi pomerne nepochopiteľné, ale ilustračne objektívne. Zmysel života je cesta, ktorá človeka vedie k jeho hodnotovému užívaniu. Dáva mu priestor k hľadaniu objektívnej reality, s ktorou je schopný sa stotožniť, prijať ju za svoju perspektívnu a nápaditú.
To by si sa teda čudoval do akého stavu sa dá anglický text preložiť dobrému angličtinárovi a začiatočníkovi. Teba, samozrejme považujem za ostrieľaného biblického prekladateľa a teda verím tomu, čo píšeš. Každý z nás je v tomto len slabý odvar a teda nerozumieme biblickým textom tak ako ich je potrebné vedieť čítať. Ale, to nám nijakým spôsobom neukaldá povinnosť, aby sme ťa považovali za bludára v biblickom textovom opojení. Ak by si prekladal Maryčku Magdonovú, zistil by si, že jej obsah sa nápadne podobá biblickému vyjadrovaniu, len na to musíš sám prísť, akým spôsobom. Už si niekedy čítal manuál k mobilu ? Tak, to je ďalší biblický text, v ktorom nájdeš svojho spasiteľa a dokonca aj s jeho prítomnosťou, lebo ako inak, bez neho by ani mobil nemohol fungovať. Latour, hore hlavu. Z ničoho sa nestrieľa, ale z pušky určite. Pamätaj na svoju najdôležitejšiu otázku vo svojom živote. Som ja vlastne synom svojej matky ?!
latour - tvoje abstraktné vysvetľovanie Biblie nie je mojou nočnou morou. By si sa čudoval až červenal, čo mne chodí po rozume. A čo ja osobne považujem za najdôležitejšiu otázku v mojom živote. Ono, musím ťa ubezpečiť, že každým dňom, hodinou, minútou je to čosi iné. U teba má tento fakt pochopiteľný celoživotný rámec a zámer. U človeka viac inšpiratívneho, životom expandujúceho a zatiaľ fyzicky a psychicky zdatného je to oveľa širšia výberová štruktúra, určite nápaditejšia a pre mňa osobne tvorivejšia. Ja chápem, že ty svoj život miluješ, lebo si ho zapredal Bohu. U mňa táto tvoja devastačná fabula nie je výhradným znakom vo svedomí a preto si život užívam ako keby tu Boh nebol, nech je mu zem ľahká. A rád sa s tebou podelím o moje životné dojmy, ktoré sú z úplne iného súdka ako tie tvoje. Každý z nás má svoje vlastné životné krédo. Ty miluješ Boha, ja zas ženy. Aké je to jednoduché, ak si navzájom rozumieme a neliezieme do kapusty ...
Ja sa Bibliou neriadim a preto ani svoje kroky nepovažujem za kroky niekoho iného. Sú skutočne moje. A nenechám si do života kafrať niekým, o kom nič neviem a nikdy som ho nevidel. To sú zas moje osobné "biblické" proroctvá a životné skúsenosti.
Problematika viery v hľadaní najdôležitejšej otázky (všetkých ???) ľudí, zostáva a zostane vždy výlučne v pozornosti samotnom náboženskom dianí. Bezdomovca irituje jeho každodenná otázka čo do úst a ako prežiť dnešný deň. Rybára, či sa mu podarí konečne chytiť lepší úlovok ako za posledné nie príliš vydarené lovy. Slovanistu, či Slovan porazí v domácom prostredí Trnavu a zostane na čele ligovej tabuľky. Podnikateľa, či sa mu podarí podpísať výhodnú a lukratívnu zmluvu, aby udržal prácu pre svojich zamestnancov. Rodička, či sa jej pôrod neskomplikuje a bude mať relatívne bezproblémový priebeh. A takto by som mohol vymenovať každého človeka zvlášť a zistil by som, že racionálne zmýšľajúci človek je povinný sa postarať sám o seba alebo svoju dôveru je nútený vložiť do rúk iného, ale neprestáva pritom nikdy veriť vlastným schopnostiam, samému sebe. Kresťania, veriaci svoje problémy radi prenechávajú spasiteľovi, ale aj tak si ich musia vyriešiť napokon sami.
Podstatou ľudskej existencie je prežívanie v čase, v ktorom každý z nás momentálne nejakým spôsobom participuje, je účastníkom. Bolo by falošným nádejaním sa, ak by sme naše životné vzlietnutia a pády pripisovali niekomu, kto s danou situáciou nemá nič spoločné. Ak niekto tvrdo a cieľavedomo pracoval na svojom "životnom pláne", bolo by neférové, prisudzovať osobné víazstvá vyššiemu fluidnému princípu, ako je ten úplne obyčajný - princíp túžby a odhodlania. Neberme človeku jeho zasluhovosť, rozhodnosť a buldočiu snahu o dosiahnutie vlastných cieľov. Neuberajme ho o pocit osobnej schopnosti dosahovať úspechy bez pomoci kohokoľvek, čím by sme mu vzali presvedčenie pocitu samostatnosti. Nikdy nebude dokazateľné, že Boh v privátnej veci pomohol, bol prítomný na jej riešení, podieľal sa na osobnom úspechu človeka. Vždy bude a zostane za každým z nás vytvorené vlastné jedinečné dielo, za ktoré sa plne môžeme postaviť ako k jeho tvorcovi a autorovi.
Racionalita v myslení, denná tvrdá a nekompromisná realita privádza ľudí k jasným a priamym životným otázkam nielen v terajšej celosvetovej hospodárskej kríze, ale všeobecne, a to je ich existenčný problém. Hamletovská dilema - Byť či nebyť, stavia človeka do pozície opatrného a nanajvýš bdelého jedinca, ktorý svoju budúcnosť nemôže stavať na zidealizovaných Božských milodaroch, ale na pevnom finančnom základe, umožňujúcom prežiť ťažkú dobu sebe ako aj svojej rodine. V dnešnej dobe veriť v Boha nemá taký praktický význam ako tomu bolo za minulých dôb oveľa väčšej spoločenskej biedy. To si uvedomujú aj veriaci a nesústreďujú svoju pozornosť výlučne na svojho "ochráncu a spasiteľa". Božský syndróm pre nich znamená len duševnú podporu, psychické aspoň čiastočné odbremenenie tela a mysle od pretrvávajúcej rodinnej domácej finančnej krízy. Niet sa ani čomu čudovať. Božská pomoc v podobných prípadoch málokedy prichádza a ak si človek nepomôže sám, zostáva v srabe osamotený, opustený.
Už som ako latour a jemu podobní. Akurát, že vychádzam z vlastných úvah, kdežto kresťania sa nechávajú balamutiť vlastnými úvahami tvorenými z Biblie a rečami cirkevných hodnostárov. Žiadna moja myšlienka nemôže mať takú pádnosť, originalitu, aby bola schopná pretromfnúť "vedeckosť" biblického presvedčenia. Radšej sa nechať balamútiť zaprášenou knihou ako sa nechať presviedčať logickými argumentami a poznatkami tohto nášho nádherného sveta. Je mi ľúto toľkých stratených a zatratených duší, je mi ľúto energie, ktorú musia vyvíjať, aby sa dokázali presviedčať o svojej správnej náboženskej ceste a pritom sami vidia, čo sa tu pácha, ako sa bezmedzne narába z ich vlastným vedomím. Strach a nádej sú súrodenci kresťanského sveta, objekty zväzujúce veriacim ruky a nohy a zahaľujúce tmou ich rozum a dušu. Myšlienka excluzivity posrmtného života je príliš vábnym ohniskom záujmu, aby veriaci opustili tento pre nich tak rešpektovaný symbol ľudského strádania a spasenia "doživotne".
Ľudia veriaci musia mať nejakú predstavu o fungovaní stvoriteľa, o fungovaní duše po smrti. Aj keď sú to všetko výmysly, konšpirácie a účelné prispôsobovania "pravdy", veria svojim taľafatkám, veria ilúziám, ktoré im poskytuje cirkev a vlastná "rozumová" iniciatíva. To všetko sú len bludné vymysly, očakávania a snaha o dotvorenie obrazu spoločnosti, kde si každý (dobrý kresťan) nachádza svoje teplé miestečko medzi zomrelými. Snaha, vidina takejto iracionálnej "skutočnosti" posúva človeka do pozície očakávania stretu so svojimi najbližšími, ktorých tak vrúcne oplakal a odprevadil z tohto nášho pozemského sveta. Samozrejme, predstava je jedna vec a neexistujúci posmrtný život vec druhá. Ale, je príjemné sa nechať unášať myšlienkou trvalého života, ktorý je tak fantasticky rozprávkový, tak vznešene abnormálny, že by malo byť trestom čosi také si namýšľať. A ľudia to samovoľne robia, nádejajú sa a očakávajú svoju zaradenosť do rajského spoločenstva aj napriek tomu, že zhrešili.
Odporúčame