Nejde o to kto a kedy Nový zákon napísal – jednoznačne ide o dobré dielo – ale ide o to ako k tomuto dielu pristupujete. Ako k dôkazu o existencie Boha a jeho výsostného dozoru nad človekom. Z tohto titulu neexistuje žiadny dôkaz, že akýkoľvek zo súčasne uznávaných bohov, či synov božích je skutočnejší ako ktorýkoľvek z dávno zabudnutých, ktorí vykonali podobné zázraky.
To pochopil i pápež, keď povedal, že samotný dôkaz je menej spoľahlivý ako viera, tradície, zjavenie a autorita. A o to tu ide naočkovať z titulu „svätého písma“ a autority strach zo zmeny myslenia a vyvolať pocit viny voči súčasnému Bohu. Jediné, čo z toho vyplýva, že aj súčasní bohovia budú tu tak dlho, ako si ich budeme držať vo svojich hlavách, alebo ako dlho nám ich bude niekto iný vtĺkať do hláv. Zabudnutie na predchádzajúcich Bohov vždy posunulo ľudstvo do spravodlivejšej spoločnosti. Nemyslím si, že súčasná spoločnosť je ideálna, ale je lepšia ako schvaľovanie otroctva, či postavenie žien ako majetku.


