Čakať zmeny a posuny v myslení a teda aj v konaní jednotlivca v tomto spoločenskom systéme je na dlho,lebo sa musia vymeniť generácie.Od rodiny sa teda v tom smere radikálnejších zmien nedá očakávať,ale škola,tá by mala šancu,tam sú skryté rezervy.Lenže len také jednoduché to nie je,lebo edukačný systém,vytvárajú takí istí ľudia,teda jednotlivci aj so svojou mierou subjektívneho vplyvu na ,mladú generáciu.Vieme dobre,že nie je učiteľ ako učiteľ.Preto jediným riešením vedúcim k rýchlejšiemu vývoju a želaným zmenám v myslení jednotlivcov a teda v konečnom dôsledku aj celospoločenským zmenám je vylúčenie subjektívneho vplyvu učiteľa ako toho prvku od ktorého subjektívnej kvality sa odvíja aj kvalita edukačného procesu.
K tomu je potrebný kvalitný jednotný vyučovací systém,ktorý zabezpečí,aby informácie tlačené do mladých makovíc boli rovnaké,rovnako kvalitné,oprostené od subjektívnej miery /ne/kvality učiteľa.
Má to pochopiteľne háčik.Kto ten systém vytvorí?Možno v niečom aj pandémia.
