Zásadný logický omyl tohto článku spočíva v tom, že ak autor vychádza z tvrdenia, že podľa boľševikov bola zásada straníckosti zameniteľná za vedeckosť, tak to ešte neznamená, že výrok platí aj opačne, a že teda vedeckosť je to isté čo zásada straníckosti. Nie je.
Podobné narábanie s pojmami, ich totálny rozklad, sa však ideológom programu rozpadu spoločnosti typu autora tohto článku neskôr musí vrátiť ako bumerang:
ono totiž ak mieni autor priviesť do stavu absolútnej platnosti predpoklad, že všetky alternatívne názory majú vo svojej podstate rovnakú úroveň pravdivosti, tak si neuvedomuje, že spoločnosť postavená na takomto východisku vonkoncom nie je udržateľná, spochybňujúc samú seba.
Okrem to si nemyslím, že pre Jaurovú (či progresívcov vôbec) by bol problém akceptovať svetonázor trebárs takých kresťanských demokratov, ktorí už tiež neuvažujú v kategóriách stredovekej scholastiky, ale bez problémov pracujú s kategóriami osvietenstva či darwinizmu, teda s kategóriami vedeckosti.
