Belívko, neboj... my sme tu stále, my sme nezničiteĺní.
:-)
Veci nie sú závislé na mne, ani toto blogovisko. Ale ak niekto chápe moju prítomnosť ako rušivý moment, tak je lepšie, keď to tu pofrčí bezo mňa. A veď to nemusí byť natrvalo. Len na chvíľu a čiastočne, kým opadnú emócie.
Zaza, starý blog.sk. A podaktorých ľudí, kvôli ktorým som ja odišla preč.
... hm... prepáč...
A nechcem tu rozoberať starý blog.sk. Radšej to tu celé stiahnem, ako všetko to, čo tam bolo, nanominovať sem. Jednoducho nechcem patriť do klubu rozhašterených ženských. To tu radšej zbalím.
Nončo... hanbím sa a uši mám sklopené. Ja sa už hádať nechcem a ani nebudem.
:((
Kity, to o atakoch vôbec nebolo o tebe...
:((
Škoda, že ľudia sú takí vzťahovační.
Prepáč, Juraji, ale radšej idem aj odtiaľto preč. Aby som Ti sem zbytočne nenavláčila niečo, s čím nemáš nič spoločné.
Priatelia, prepáčte, ale už sa k tomuto článku nejdem viac vyjadrovať. Juraji ma správne upozornil na to, že sa to tu mení na osie hniezdo. A ja nemám záujem vyťahovať na svetlo staré žiale. Berte to tak, že to nie je o nikom, len čistá alegória.
A teraz sa idem rozhliadnuť po iných blogoch, kde sa dá zapojiť do debaty.
Máš pravdu. Už tam nebudem k tej veci nič písať. A to je zatiaľ dosť mierne, v podstate priateľské. Ataky - z obidvoch strán, bývali omnoho horšie. Také, že v človeku až srdce zamieralo a chcelo sa mu zaliezť do myšacej diery.
Kity, neobhajujem nič, mám právo cítiť to, čo cítim a vnímať tak, ako cítim. A že som napísala, ako som napísala... nuž, bola to moja osobná skúsenosť. Od prvých dní, čo som sa zjavila na starom blogu, som bola pre niekoho tŕňom v oku, každý jeden komentár, ktorý som od onej osoby dostala, bol kritický, negatívny a vyrývačný. A ako vidím, to isté sa sťahuje aj sem. Čo si myslíš, prečo na niektorých diskutérov radšej vôbec nereagujem? Lebo NECHCEM, aby sa to objavilo aj tu.
A keďže mi hneď na začiaku bolo povedané, že majú záujem najmä o blogerov, ktorí sa venujú politike, ekonomike a spoločenským vedám, tak som sa pýtala tých... Nikto sem nešiel pod mojim tlakom, každy sa zaregistroval dobrovoľne a všetky dohady či obštrukcie okolo toho sú smiešne. Kto chce zostať na starom blogu, kde je to o blogerskej komúne, môže byť slobodne tam. Kto chce byť tu, pretože chce prezentovať svoju vlastnú tvorbu, môže byť tu. Mne je dobre tu. Hovorí sa, že do tej istej rieky dvakrát nevkročíš. Preto viem, že starý blog už nikdy nebude tým, čím bol pred dvoma-troma rokmi. Ale to, čo sa odtiaľ stratilo a vytratilo, to ja nachádzam tu.
Toľko som ti chcela... Je mi jedno, s kým sa priateliš. A keď si už prišla, tak znovu: vítaj.
Kity, napíšem to len raz a nakoniec, nebudem sa k tomu vraciať, ale že si ťa vážim či už ako človeka, alebo priateľku, tak kvôli Tebe a podobným, ako si Ty: zo starého blogu som odišla kvôli ustavičným vojnám, podrypávaniu, zádrapkám, podpultovým klebetám a ohováraniam, ktoré v konečnom dôsledku pochovali všetky hry a zábavu, čo tam boli. Tak, ako Ty sa možno necítiš dobre tu, tak ja som sa prestala cítiť dobre tam. Ľudia, ktorí mali debatnú úroveň, ako Zelená Rusalka, Sooshn, Sagi, Daimonion a ďalší odtiaľ tiež odišli, na iné blogy - a nikto im to nevyčíta, tak ako mne, že som tu. Dočítala som sa, že som to dokopala do tohto blogu.... Kity, ak si len trošku racionálny človek, tak si uvedomíš jediné: tento server má svojich majiteľov, ktorí sami rozhodujú, čo je pre nich dobré a čo zlé... Prava je iba taká, že pán Matyaš oslovil ako prvú, či by som nešla radšej sem a neskúsila vytvoriť malý okruh blogerov,cca 5 a 10 ktorý by toto blogovisko naštartoval...
Belívko, ja ti úprimne závidím, mne ešte len voda na cestoviny v hrnci žblnkoce, ale že je tu dnes živo ako v úli, tak sa viac motám okolo netu, ako pri hrncoch a obed nestíham... Ach, jaj, my slobodní umelci na strašne dlhej voľnej nohe, čo siaha od zemi až k nebesiam, to máme ťažké. Ani navariť nám nemá kto! :-)))
Nie, vôbec sa neurazí... Dobré želania treba rozdávať na všetky strany, aby sa aspoň u niekoho naplnili. Tak ich šír a zdieľaj ďalej.
Odporúčame