A súhlasim s Katkou. Treba nám tvojich obrázkov, aby sme vnímali aj čosi pozitívne. Dúfam, že tú moju vianočnú hviezdičku maľuješ...
A súhlasim s Katkou. Treba nám tvojich obrázkov, aby sme vnímali aj čosi pozitívne. Dúfam, že tú moju vianočnú hviezdičku maľuješ...
Juraji - všetko, nielen ľudské telo sa dá zobraziť aj vulgárne. Rečou ,,viery" povedané, je to daň, ktorú si od nás vyberá Diabol, že v nejakých súvislostiach vidíme veci škaredo, zdeformovane a prekrútene.
Kaplan, treba sa na to pozrieť z inej strany... Dávenie je reflex sebaobrany. Dostávame zo seba von to, čo nás otravílo. Ešte, že ten reflex máme. Inak by sme asi (poviem to dosť škaredo, nemám to vo zvyku, ale sem sa to hodí) skapali...
A čo vznikne, keď sa skríži mucha s trávou? Predsa muchotrávka... :-)
Ahoj, Zaza... Viem, že musia byť... Veď každá minca má dve strany, rub a líc. A vidím, že si použila aj správne slovo - závistlivci, bola som zvedavá, kto na to príde. Len som tam mala takú asociáciu - koristníci, lúpežnici, preto som dala iný tvar - závistníci. Závisť je totiž matkou lúpeže a krádeže. A závidieť sa dnes dá všetko. Ešte aj vnútorná pohoda.
Hm, možno si tú ,,maličkosť" zapríčiňujeme sami, žiaľ, Slováci sú klasický kocúrkovský národ, hašteria sa pre najmenšiu maličkosť, a jednou z ich typických vlastností je závisť, ak niečo nemám ja, tak to nesmie mať ani môj sused a ak to má, tak mu to treba ukradnúť. Sekanie vytŕčajúcich hláv je na dennom poriadku, sme proste národ, kde treba splynúť s davom, lebo keď nie, tak sekera na odťatie je vždy pripravená.
A toto je pre JURAJI-ho, radšej Ti píšem tu. Neprajníci a závistníci (aké fajné slovo)... tak rozmýšľam, prečo sa vlastne vyskytujú v našom živote. Možno preto, aby sme si o to viac uvedomili hodnotu skutočných priatelov, čo nám žičia a ich prirodzenou vlastnosťou je dobroprajnosť.
... Myslím, že som dosť hlasná trúba... :-))) A nájdu sa aj takí, čo si radšej zapchajú uši, len aby nepočuli.
Ale rytierov spod Sitna by sme potrebovali. Aj zametačov duší. Je tam toho veľa, v tých našich srdciach a v dušiach, čo treba vyhodiť do smetí.
Parížanka, tieto bájky bývajú strašné huncútky... ,,Našijú" sa na kadekoho... Neviem, či práve IBM, ja ešte príliš tú komunitu z debaty nepoznám, pravdupovediac, trochu mám red ňou rešpekt a iba sem-tam opatrne nazerám, čo kde kto utrúsi. Preto by som si (zatiaľ) nedovolila písať bájky o niekom, kto mi je neznámy, aj keď IBM sa tak trochu predstavil pri včerajšej debate u Teologa.
Máš pravdu... v tejto tlačenici, ktorá sa na nás valí zo všetkých strán, či je to už politika, alebo niečo iné, nie je miesto na dušu, na malého človiečika, na jeho žiaľ, plač, nariekanie, smútok - ak ich duša odhalí, tak dostane facku: zobuď sa, čo fňukáš... svet je naozaj veľmi tvrdý. Ale vždy existuje niečo, z čoho môžeme mať radosť...
Dobré ráno, Kaplán... No, zopár ich mám, ale strážim si ich a skrývam... ono tieto bájky majú jeden háčik: vždy sa v nich niekto nájde.
:-))
Pavol, želala by som Ti, aby si vkročil do dňa, aj do toho blogového, s pokojom v duši... Tak aspoň takto: maj pekný deň.
Chcela by som Ti napísať, že hnev nie je dobrý radca, ale akosik mám s ním sama problém, tak musím najprv poupratovat v svojej duši... :-))
Sláva! Si v topke!
:-)
Svetlonos, už bolo načase trošku ten svet presvietiť.
Mne je to jasné, ak máš pri sebe pekné čertice a v ruke riadny krajec chleba s masťou a cibuľou, tak to je pravý raj! Teda pre Teba. Mne by stačili čerti. Čertice si nechaj. :-)
Laci, nie, len som si potrebovala hlboko povzdychnúť, lebo raz je to tak, ak má ktosi klapky na očiach, tak ho veľmi ťažko presvedčíš, že vidí do plnej šírky a všetko...
Odporúčame