Ahoj, Svetielko, to asi zapracovalo podvedomie... :-)
Vieš, keď máš niečo v hlave, samé to vylezie von.
Ahoj, Svetielko, to asi zapracovalo podvedomie... :-)
Vieš, keď máš niečo v hlave, samé to vylezie von.
No, je to v podstate zase len podobenstvo. Že občas máme chvíle, keď sa vzďalujeme, ponárame do svojej tmy.
A potom nás z nej čosi musí "vykúpiť".
Aj ja som rada, že Ťa tu znova vidím.
Martinko, ahoj... :-)
Exuperyho líštička... Veš, bolo to tu istý čas populárne. každý chcel byť Malým princom, alebo Líškou, alebo Ružou.
A pravda je taká, že sme len ľudia. Máme hranice. Máme svoje ja.
Rada vítam nazad, aj keď neviem, ako nadlho zas. Teším sa, že si tu.
Ahojky, Nautilus... Až teraz som si všimla nové komenty.
Vďaka za privítanie.
Buldok, teba aby sa človek zľakol, keď z teba tečie samý med!
Ja viem, prečo.
Je to prirodzene. Svetlo tma, deň noc, jing a jang, muž, žena, dobro, zlo. Tú poslednú dvojku - muž žena, dobro, zlo, neber doslova! To je len zhoda okolností.
Ale však netreba... A človek ma na výber. Pred televízorom je také to čudo s knoflíčkami. Zapnem si, čo chcem. Ale žaiľ, ľudia si väčšinou zapínajú tú špinu.
A teraz mi povedz, prečo...
Johann, zdá sa mi, že ty to jednoducho - ako vravia naši bratia Česi - "umíš, že až čumíš". Nielen s podobenstvami, ale aj s nami dievčatami.
Je pre mňa cťou byť Rozprávkarkou. Je to jedno z najkrajších povolaní aké poznám. Rozprávky vždy odlišovali dobré od zlého. Len ľudia dali tomu pomenovaniu negatívne atribúty. A občas ho používajú ako nádavku pre ukecaného človeka.
Ale byť Rozprávkarkou je niečo krásne. Znamená to vojst do sveta rozprávok a snažiť sa im naplno porozumieť, splynúť s nimi.
a ešte, človek je v podstate veĺmi deštruktívny, pretože ničí svoj vlastný druh a má na to množstvo spôsobov, od zbraní hromadného ničenia až po sofistikované tiché zabíjanie cez stresy, vyvolané zlým spôsobom života, zlou vzájomnou komunikáciou, negatívnym správaním a negatívnymi emóciami. Veď mnohé choroby sú vyvolané stresmi, ktoré si sami spôsobujeme...
Eurotiik, dík.
Myslím, že duchovno je prirodzenou časťou každého z nás. Niekto ho vníma naplno, niekto čiastočne, niekto vôbec. Niekoho ťaží konfrotácia duchovna s vlastnou telesnosťou, niekto to vníma v súlade, a niekto žije len vlastným telom - je to pre neho začiatok aj koniec. A jeho život potom tak aj vyzerá.
Ja si vážim a pestujem svoje duchovno, hoci nie som členom žiadnej cirkvi, ani sekty, či náboženského spolku. Proste len viem, že ho mám.
:-) Napíšem Ti... Len sa mi teraz v práci nedá, keď budem volnejšia.
Áno, s tým súhlasím. neexistujú nestranní pisatelia. Každý, kto kladie myšlienky na papier, resp. ich zaznamenáva inde, má svoj vlastný, subjektívny názor.
Tak toto je perfektné! Parádne podobenstvo! Hoď to na blog!
Ja to tak nevnímam - že láska ku živému je v rozpore so zákonom prežitia. Nemusíme zabíjať, aby sme prežili. vedia nás "preriediť" aj iné veci. Prírodné katastrofy, choroby, atď, atď...
Zákon prežitia, ako ho interpretuje človek, je zákon dravosti. Zákon buď - alebo. Buď ty alebo ja. A nie je to zákon zjednotenia. Nie je to ja a j ty.
Odporúčame