... a ja sa nechcem stretnúť v posteli, ja sa chcem stretnúť na veľkom mäkkom bielom obláčiku!
:-))
... a ja sa nechcem stretnúť v posteli, ja sa chcem stretnúť na veľkom mäkkom bielom obláčiku!
:-))
Smejo smejavý... :-))
No, keď si si tu už prvivlastnil....
Ale tento text má už tri roky a vtedy som Ťa nepoznala.
Jej ha, ja budem dobrá, len sa mi tu, prosím, nepobite!
:-))))))
Leo, ja sa priznávam, spala som ako drevo, sny odo mňa túto noc utiekli.
Loraks, ďakujem za tvoj vstup, toto ani nie je pokus o striktne vysvetlenie dejín, ale o tom, že Kataríny sa manžel dlho nedotkol, som čítala kdesi inde.
Máš pravdu aj v tom, že je to podklad k väčšej práci volnejšieho typu, určite to nemá byť dejepisná učebnica.
Ak dobre zalovím v pamäti, kráľovien s označením panenská bolo viac. napríklad aj v Anglicku. Ale uznávam, že toto je viac menej vec autorskej licencie, kde sa často medzi fakty, medzi ktorými je medzera, dosádza fantázia spisovateĺa.
Kuusik, tie ,,popletené" rody sa dajú ľahko vysvetliť. Každý kráľ hľadal pre svoje deti niekoho z kráľovskej krvi, resp, kniežacej.
A toto je taký malý podklad pre jednu väčšiu vec, na ktorej práve pracujem. Som rada, že si nakukol. Pekný deň. :-)
Utŕžim útržky utrhnutých trhancov,
slovíčka - sklíčka.
Niekto sa na nich poreže,
iný sa zas v nich obzerá.
Som iná?
Leo, tak nech sa ti pekne sníva... Ja bdem spať ako drevo. Teraz som prišla z roboty, nožičky bolia, nabehali sa a nemajú radi vysoké opätky, tak si trochu oddýchneme a potom šup, spinkať.
Zajtra dám pokračovanie.
Ďakujem, ďakujem, tak mi prišlo na um, že malé obzretie späť do svetových dejín nezaškodí.
:-)
Uff, Leo, nesedíš náhodou kdesi vedľa mňa?????? V tejto novej robote je to téma č. 1 - produktivita, inovacie, produktivita, inovacie, mám toho plné uši.
Aj zuby.
:-))
Leo, život je najmä o živote... Ja nemám rada, keď sa z neho niečo vyabstrahuje. Je predsa namiešaný z toĺkých esencií: láska, úspechy, niečo nájdeme, niečo stratíme, niečoho máme málo, niečoho veľa, niekto prichádza, iný zas odchádza, niečo môžeme chcieť, iné zas nie, za niečo sa platí tvrdo, iní si získame ľahko...
Mám veľmi rada plnokrvné životné príbehy.
Ona má najkrajšiu spievanú poéziu, akú som kedy počula. Ja som ju vlastne tiež objavila vďaka FB.
Je to presne ten tip, ktorý nám pripomína, čo je dôležité... Myslím, že to musela velmi dobre vedieť. Mnoho piesni naspievala vtedy, keď už vedela o svojej diagnóze. Cítiť to z nich, obrovskú úctu voči životu.
No, to bolo zrejme už pri prvotnom rozhodnutí, že teno blog bude ďaleko viacez politický, než ten starý. Ale nevadí. Kto chce, si tu nájde aj iné.
Ono sa to sem vnieslo všetko Debatou, tam už bol diskusný klub dávno vytvorený, len sa prešťhoval sem. A my tu buď budeme akceptovať, alebo nie. A je to možné aj naopak, že oni budú akceptovať, že se iní.
Veď presne... Pojdem, kam chcem... Ja neviem, kto Zuzke Navarovej písal pesničky, ale má v nich moje pocity... Je mi veĺmi blízka spôsobom cítenia.
Úžasná speváčka. Len málokedy nájdem niekoho ,,vhodnejšieho" ku svojim básniam.
Parížanka, niečo z môjho šuflíka. teraz zas pracujem na jednej historickej eseji, no nechcem to dať dnes, keď je tu taká poetická nálada. Hádam zajtra.
:-)
A tá pesnička, hm, to je náladička...
Odporúčame