Neviem, niekedysa mi zdá, že sami zabíjame krásu slov.... Kde sú časy mecenáštstva, keď boli bohato odmeňovaní tí, čo ju vedeli vytvoriť...
Duševná krása je až asi archaický pojem a mám pocit že do dnešných čias, plných žralokov, už nepatrí.
Neviem, niekedysa mi zdá, že sami zabíjame krásu slov.... Kde sú časy mecenáštstva, keď boli bohato odmeňovaní tí, čo ju vedeli vytvoriť...
Duševná krása je až asi archaický pojem a mám pocit že do dnešných čias, plných žralokov, už nepatrí.
Je to znak upadajúcej civilizácie - že slová strácajú svoju hodnotu, že krása slov už dávno stratila zmysel, pretože teraz sa už slová vnímajú ako politická zbraň a nie akt tvorivosti.
Žiaľ...
... a viete, čo je smutné, Mikabáčik?
Že ľudia s takým talentom, ako vy, tu zadarmo trúsia svoje verše, za ktoré by im hocikde inde na svete riadne zaplatili.
Ešte nikdy nebola kultúra tak položená na lopatky ako dnes. Ešte nikdy tvorcovia nemuseli tak hlboko zakopávať svoj talent, ako dnes - kvoli každodennému chlebu - pretože keby tak neurobili ,,pokapali" by od hladu.
Verím... Mne je ťažko ešte aj teraz, hoci je už medzi časom, keď som to písala a dneškom pätnásť rokov života.
Je to na hanbu, keď spravím hrubku ja... Možno to iným nevadí, ale mne hej.
"((
Za hrubku sa ospravedlňujem , je to tak, ako v tej reklame... zasa mi to ušlo... :-)))
Anka, je to odvaha, výjsť na verejnosť s takýmito súkromnými a hlobokými emocionálnymi vťahmi, dať na plac svoje vlastne ja vo vzťahu k tak kontroverzne vnímaným osobnostiam, ako bol práve G. Husák.
Máte môj obdiv, že ste to dokázali.
Ja som to skúsila len raz, aj keď nie vo vzťahu k piolitickej réžii, no vďaka môjmu otcovi, ktorý bol v politike činní, som chtiac nechtiac zabŕdla aj do nej. Horko som to potom ľutovala a dlhé roky som ronila krvavé slzy.
To je zaujímavé, že aj Keltske náboženstvo veľmi úzko vnímalo prepojenie medzi takzvaným ,,zásvetím" - čiže svetom neviditeĺných bytostí a svetom, vnímaným našími, teda ľudskými zmyslami. Druidi vraj poznali tri druhy bytia - svet, nesvet a zásvet.
Matéria nám natoľko otupila zmysly, že už nie sme schopní vníma´t tak, ako naši predkovia. Ale stáva sa to - napríklad vo fázach medzi bdením a spánkom, keď strácame kontrolu nad svojim myslením.
Matej, už si to skúšal kdesi uverejniť - myslím mimo blogov?
Páči sa mi tvoja ,,literárna" skratka, že dokážeš veci podať jasne a pritom s úžasným poetickým videním.
Martinko, začínam vnímať, že sa u Teba čím ďalej tým viac zjavuje smútok... Možno, že začínaš mať niekedy podobný pocit ako ja... Obrovskú zodpovednosť za to, čo človek dá zo seba von, za svoje vlastné slová. Talent nie je len dar, je to aj bremeno. Tvoje vlastné zrkadlo. To, čo ti ukáže, aký si naozaj, tam vnútri. Či ladíš s vonkajším svetom, alebo naopak. Zvyčajne iba duša vníma to takmer nezachytiteĺné škrípanie, nesúlad medzi našim vnútorným svetom a tým vonkajším. A básnikov ten nesúlad zvyčajne bolí.
No, áno, už to boli aj drachmy, sestercie, toliare, prišli, odišli, aj s eurom sa tak možno stane, ale vzťahy, tie sú nesmrteľné a je jedno, či sú dobré, alebo zlé.
Leo, ty sa vieš riadne zaliečať...
Všetky dobré príspevky sú dôležité, tie moje sú možno z iného súdka, ale nie lepšie ako tvoje- Len iné.
Pá pá, idem na obed.
Leo, Bruttus, už aj Ty? Tu mi mučia moju na poéziu naučenú hlavu kadejakými takýmito definíciami - tak som si myslela, že si oddýchnem na blogu pri básničkách - a bác!!!!
Leo, Leúšik, hoď mi niečo ľahké, nech sa mi mozgové závity vyvetrajú....
Uff, Matej, to som si až teraz pri tých Tvojich básniach prečítala, že máš šestnásť rokov... Klobúk dole, máš veĺký talent. Tak sa mi pred časom dostal do oka Martins, skús si ho všimnúť, keď niekedy uverejní básne na svojom blogu tu v pravde. Čo Ti mám poradiť? Drž sa básnickeho remesla.
Teším sa, Matej, že je nás ,,literátov", zas o jedného viac. Krása slova je veľký dar a nie každý ho má. Ale ako vidím, tu je tej krásy dosť.
Pani Anka, to kde ste našli tie verše? Sú ,,prudko" stráviteĺné...
Odporúčame