Dobré ráno, Martinko, však vieš, ako to so mnou je, občas sa potrebujem na dlhšie vypariť.
A som maa trochu ťažšie obdobie.
Dobré ráno, Martinko, však vieš, ako to so mnou je, občas sa potrebujem na dlhšie vypariť.
A som maa trochu ťažšie obdobie.
Vieš, presne, po dlhom čase som sa pozrela na blog a hneď sa zo mňa vydral hlboký povzdych, že sa vytratila človečina a zas tu kypia samé politické vášne. Ja viem, že teraz je to aktuálne, ale ten všedný ľudský jednoduchý príbeh mi tu veĺmi chýba.
Mikabáčik, jej, vy ste ma zas navnadili. Jindřich Štáhlavsky! Moja platonická študentská láska!
Ou, ou, až ma srdce bolí.
Tak sa to vtedy krásne počúvalo...
Vieš, Bolemír, sú rôzne druhy lások. Ja ich rozdeľujem na lásky - smreky a lásky - orechy. Také lásky - smreky vyrastú v srdci nahusto, jedna vedľa druhej, podobajú sa ako vajce vajcu, aj sú na pohľad všetky krásne, vysoké až k nebu, ale... Majú plytké korene. Hocičo ich vyvráti. A ak vyrúbeš tie krajné, tak zistíš, že len zvonkui boli krásne, vnútri, pri srdci, vyschnuté... A potom je láska - orech, ktorá neznesie pri sebe nič, potrebuje mať priestor, osem ,,nedotknutých" metrov z každej strany - tá rastie dlho, ale potom má obrovskú košatú korunu a korene ešte väčšie, ešte hlbšie, ako tá koruna.
Povedz, do ktorej kategorie patrí ,,tvoja" láska?
... a aby sa mi mlčalo lepšie, tak si idem dať banán v čokoláde.
... a že pozdravujem toho uja, čo mi minule písal na mail. Je mi už o trošku lepšie. A ujove slova vždy potešia, tak nech sa nezašíva, keď nemá prečo.
Marti, ďakujem... Je to čerstvé, ale prebolí, hlavné, že ju už nič nebolí a má konečne pokoj.
... a toto je fest fajn, Mikabáčik, najmä tá májová opereta, o perie vtákov opretá. Konečne skutočná kultúra slova a kus umenia.
Ďakujem, Ika, viem, že to bolí rovnako. A som vďačná za všetko, aj keď v tom mixe bolo namiešaného aj veľa trápenia.
A pekné ráno, všetkým.
:-)
Máš pravdu. Tí ,,moji" odo mňa nikdy neodišli. Smrť nerozdeĺuje. Len zrada.
Ďakujem, zlatko... Prebolí. Všetko. Aj toto.
Tak je... Chorý svet slzami nevyliečiš.
Martinko, ďakujem... Nebolí ma ani tak, že odišla, ale ako odišla... A že sa predtým dlho trápila.
Neplač... Stačí, že tu roním slzy ja...
:((
Parížanka, v takomto čase je človek najradšej sám... Asi mi potrvá, kým sa na blog celkom vrátim.
A ďakujem...
Odporúčame