Aj jazvy mávajú svoje fázy premeny... Najprv sú ,,otvorené a krvavé", potom sa urobí chrasta a potom sa scelia... a postupne miznú, miznú, až ich takmer vôbec nevidieť.
Chce to len veľa, veľa času
Aj jazvy mávajú svoje fázy premeny... Najprv sú ,,otvorené a krvavé", potom sa urobí chrasta a potom sa scelia... a postupne miznú, miznú, až ich takmer vôbec nevidieť.
Chce to len veľa, veľa času
Laci, život nie je hapyend. Ak sa aj čosi práve dnes skončí dobre, zajtra to už tak nemusí byť. Život je jedna veľká neznáma premenná, žiadna konštanta. A hapyendy mi zaváňajú plným hrncom pripáleného karamelu. Niečo nechutne sladké. Mňa vždy viac lákali také knihy, kde to bolo o drsnom živote, takom skutočnom, ako klasické dievčenské sladké príbehy. Alebo potom len čisté výmysly, fantázia... Tam si človek môže dovoliť naozaj všetko.
Bolemír, pojde to... Jedna priatelka, blogerka, raz napísala úžasnú pravdu. Že deň jej dokáže srdce roztrhať na kusy... ale v noci sa jej to srdce zaceľuje a dorastá.
Srdce máva tú obdivuhodnú schopnosť. Postupne miznú z neho jazvy.
On je asi teraz kdesi na prednáškach, to je taký študent, usilovný, nič neberie na ľahkú váhu. Tak asi až večer.
Zaza, našťastie som si robotu naozaj rýchlo našla, asi po mesiaci, teraz som na Žilinskej unoverzite a veru som spokojnejšia,a ko s tou predtým.
A na vnúča sa veľmi teším, sme teraz v plnom prúde prerábky, aby mali kde byť, dcéra sa asi o tri týždne vráti z Anglicka, potom ju už budem mať na furt.
Zaza, tí, čo ma už trochu lepšie poznajú, vedia, že keď som zalezená v ulite, odmlčaná, tak sa čosi deje.
Mala som ťažké obdobie - najprv dcéra, potom mama, ktorú sme s bratom doopatrovali, bezvládnu, na vozíčku, potom jej pohreb, do toho strata bývalého zamestnania a hľadanie nového... No, žiaden důvod na optimizmus. Ale našťastie mám tých svojich pri sebe. Vždy vravím, že keď je veľmi zle, najlepším záchranným kolesom je vlastna rodina, tu máš priamo na tele - ako to koleso. A keď ju nemáš, tak plav, človeče, alebo sa utop.
No vidíš, ryšavá, hubatá, hneď za ňou letia chlapi ako muchy na med!
Martinko, ideme veršovať?
Ja si tu svoje pršteky mordujem,
pritom si hlavičku luftujem,
nech mi už odpočívajú závity,
tuším mám aj nos obitý.
Taq!
Kto sa pridá?
Ahojky, a veru, teraz to už s tým mojim časom vyzerá inak, ako predtým... Tuším budem mať na net čas fakt až večer. Ale nevadí. Dcére povedz, že konkurz vyhrala. Metlu nutne potrebujem.
:-''
Na vyhánanie zlých duchov
Nie, je t ryšavá Slovenka a strašne hubatá.
:-)
- ach, tak...
Máš pekné básne. Som rada, že to tu trochu zavoňalo aj inak, než večnou politikou. A básne o láske sú tuším nesmrteľné.
Belívko, jasné, odkladám Ti ho.
No, už tých nešťastí bolo viac než dosť. Ale dnes som sa konečne aj riadne schuti zasmiala. V robote. A veru, tá duša, čo ma rozosmiala, si zaslúži metál. Už aj preto, že je to taká pekná ryšavá potvroka.
Tak toto je ta láska - hoľa,
alebo iba rehola?
Mám pocit, že Ti už dávno
zjazvila srdce dohola.
Laci, ja nemám rada hapyendy. Myslím, že pre slovenskú náturu také tie konce hulá hop olala ani nie sú prirodzené. My sme ďaleko lyrickejší národ, než Američania. Máme v krvi niečo ako baladu. To je nám prirodzené - smútok a schopnosť prekonávať ho.
Zaza, mám zopár takýchto starších príbehov, vlastne sú to moje prvotiny, tak rozmýšľam, že ich vytiahnem a prevetrám.
A život je ozaj taký. Prinesie rozne stretnutia. Také krátke okamihy, ostanú však v hlave zapísané až do smrti.
ahojky, ja makám v práci, ale teraz si idem variť kávičku, tak nazerám, čo je nové. Už to veru nebudem mať tak, ako kedysi, že každú chvíľu pri počítači... Ale večer to tu ,,okuknem".
ale áno. Som v robote a tak nemám moc času na net. Budem komentovať neskor.
Pá pá
... napokon, aj tak je celý život iba o dravcoch, o ich potrebe predrať sa dopredu, prezentovať svoju moc.
a to je niečo, z čoho mávam zimomriavky. Všímam si, že ľudia, ktorí skutočne za niečo stoja, majú radšej tieň, ako výslnie... Možno preto, že vedia, že na špičke hory ich ľahko spáli slnko.
Odporúčame