len na krátko... Na rozlúčku s mamou.
Juraji, mimo netu... :-)) Pred nedávnom som sa vrátila z jednej cesty a chystám sa na ďalšiu... Nech je Zem akákoľvek, chuderka, alebo nie, má veĺa krásnych miest, ktoré sa oplatí vidieť.
:-))) Som rada, že si sa ukázal. A akurát aj ja sa chystám ,,zmiznúť" na pár týždňov - do reálu...
Kvakavka, asi je to tak, že každý z nás má v sebe kopu citu, len je to zahrabané pod nánosmi bohviečoho všetkého...
spa, ked sa tak pozerám nazad, boli sme asi nenáročné deti... málo nám stačilo ku šťastiu. Nákupné horúčky hádam ani neexistovali, vtedy... Bolo ťažšie, všetkeho bolo menej, teda materiálnych vecí. Ale te naše staré mamy všetko dokázai vykúzliť, pošiť, navariť, upiecť... Dieťa, čo malo starú mamu, malo vyhranú, lebo malo všetko, aj dovolenku u starkých.
Myslím, že je to pre neho dôležité... Že ani tvrdý život z neho nevymazal cit pre umenie a krásu.
Pavol, akosik mi ubudli sily... na romány... aj keď tento by som ešte chcela spracovať. Naša rodina má veľmi silný osud. A ženy v našej rodine vždy museli byť silné.
Tak toto si krásne napísala... Ja som vždy mala predstavu, že babka je ten najmilujúcejší tvor na svete a že jej lásku nič nepredstihne... Možno preto, že som ju nemala. Ale aj tak sa mi zdá, že ,,babkovská" láska vie prejsť aj cez hranicu smrti... :-)) Keď som bola celkom malá, často sa mi sníval jeden sen. V kuchyni sme mali kredenc, no a za tým kredencom bola uzučká škára... ja som sa cez ňu prepchala a dostala k takým malým dvierkam. Keď som ich otvorila, tak tam bola malá izbietka a v nj sedávala ona: moja babka. Posadila si ma na kolená a rozprávala mi... Neskôr som o tom sne vravela mojej mame. A tá mi povedala, že k kuchyni za kredencom kedysi skutočne boli dvierka, ale zamurovali sa ešte pred mojim narodením. A viedli do izby, kde zomrela moja babka.
No, byť dobrou starou mamou je záväzné. Neviem, či mám dobrý postreh, ale niekedy mám pocit, že tie pravé boženonemcovksé babičky sa skôr vyskytujú na vidieku, ako v meste. Aj keď viem, že aj v meste sú babky, čo milujú svoje vnúčatá a starajú sa o ne, venujú im všetok svoj voľný čas. Len sa mi zdá, že na vidieku je ich viac a akosi prirodzenejšie plnia túto úlohu. Snáď je to aj tým, že tam je viacgeneračné súžitie častejšie, ako v meste.
otec mal obrovské srdce, najmä preto, že v detstve prešiel dosť veľkou tragediou. Moj starý otec bol živnostník, obuvník, položil ho Baťa... Celý majetok mu vzali exekutori... a starý otec sa preto zastrelil. Nechal ženu so šiestimi deťmi. Nemali kde bývať, tak si ich rozobrali do sirotinca... Starú mamu som síce nepoznala, ale musela byť to veĺmi silná žena, keď dokázala toto prekonať. Otec ju dochoval a na staré kolená jej ,,vrátil" všetko, čo im zobrali, dom, záhradu... Ako som písala, nepoznala som ju, zomrela, ked som mala tri mesiace, ale jej vplyv bolo cítiť po celé moje detstvo.
Vieš, Pavol, ja si presne v tomto rozmere pamätám svojho otca... U nás bola dominantná mama, mala v rukách opraty celej rodiny, ona rozhodovala, čo sa bude diať. Otec bol tichší, nemal rád škriepky. Ale bol to človek, akého už dnes nenájdeš. Mál hlboké sociálne cítenie. Pamätám sa, že raz k nám prišla na Vianoce taká skupinka cigánskych detí. Asi tri, možno štyri. Žobrať. A on ich pekne zavolal dnu. Najprv ich okúpal, obliekol do našich šiat, posadil ich s nami ku sviatočnému stolu a potom nás prehovoril, aby sme sa rozdelili s nimi o darčeky. mama bola riadne naštvaná, ale otec nepustil. Ticho a razne trval na svojom. Bol tak naučený od svojej vlastnej mamky. Tak sa odkaz mojej babky nejako dostal až ku mne. Inak, s otcovou mamou sa mi v detstve často snívalo, aj ke´d som ju nepoznala.
Zaza,no áno, nejako sa mi to staromamkovské obdobie mílovými krokmi blíži... A mne naozaj starká v detstve chýbala. Ja som ten klasický absolvent týždenných jaslí a týždennej škôlky, ˇ,,veľkých" výdobytkov socializmu. No, ten trvalý handikep nedostatku blízkej osoby mohla do istej miery nahradiť starká, ale žiadna nebola. Tak si vieš predstaviť, prečo som tak ,,hypercitlivá". :-))) Ale zas musím na druhej strane povedať, že ako tiché a zastrčené dieťa som mala obrovské šťastie na učiteľov. Vždy sa našla nejaká učiteľka, neskôr profesorka, ktorá si ma vzala bližšie ku srdcu. A teraz už čakám na svoje prvé vnúča... Tak sa naň teším a verím, že mu dám všetko, čo bude potrebovať.
mať starkých na vidieku je dnes obrovská výhoda... ale nie len na vidieku, celkovo mať takých starkých, čo majú čas. Moja polovička, Peter, má skvelú mamu, ak by existovala súťaž o najlepšiu starkú, tak tá vy asi vyhrala. Vždy má dvere otvorené pre každé vnúča, neexistuje doba, kedy by sa k nej nedalo prísť a nech je jej dom akokoľvek plný, vždy má miesto pre ďalšieho. Všetky jej deti majú už cez päťdesiatku, no pravidlene ju navštevujú, každú sobotu. Je tmelivom celej rodiny.
Vidíš a u nás sa takto vyškrabával špik z kostí, na lopárik, dedo naň potom nasekal cesnak, natrel na chlebík - nakrájal na koníky a kŕmil nás. Každému vnúčaťu jedného. A chlebík býval domáci, jeho suseda mala veľkú pec na dvore, tam upiekla niekoľko bochníkov. No a špecialitou bol chlieb, namazaný bravčovou masťou a posypaný kryštálovým cukrom. :
No, ja som zas patrila k tým deckám, ktoré chodili k iným na buchty, pretože u nás sa nepiekli... -))) Ale zas mama vedela piecť výborné makové koláče. Dedo bol mäspžravec, ako Ty, to boli u nich samé klobásky a zabíjačka. Vraj keď buchty, tak len z mäsa.
Lebo necestuješ kopaničiarskými autobusmi. Napríklad takým, čo ide z Bytče do Setechovla. To sa do neho nasáčkujú všetci Setechovčania. A že sú susedia, tak majú pľac, kde sa môžu hodinu spolu rozprávať, klebetiť a piť. Občas počastujú aj šoféra. A ten potom jazdí po polných cestách, takže necetujú hodinu, ale hodinu a pol. Alebo keď cestuješ po Veľkom Rovnom. Tam je až 40 osád. No sranda jedna radosť.
Tak preto si ty taký fajnšmeker! Staré mamy ťa rozmaznávali. A mňa nemal kto!
:(((
Teda okrem starého otca. Ale ten nevaril. Zato tá jeho tretia žena vedela vynikajúco upiecť hus s knedľou a kapustou. Tam sme chodievali na hody.
Ja najradšej cestujem takými kopaničiarskými autobusmi, tam sú ešte ľudia s veľkým Ľ. Vytiahnu klobásku, alebo syr, a krájajú, rozdávajú... A vedia rozprávať také príbehy, že len hlavou krútim.
Odporúčame