ako je bežná úroková miera (tzv. prime rate), obvykle vo forme úrokovej miery
s variabilnou zložkou. Ľahká dostupnosť financovania aj pre klientov s nízkymi
príjmami tak ďalej stimulovala rast dopytu po nehnuteľnostiach, a tým aj rast ich cien.
Kým v roku 1994 len 5% hypotekárnych úverov boli „subprime“, v roku 2005 toto
číslo dosiahlo 20%.
3
(3) cenová špirála – rast dopytu po nehnuteľnostiach vyvolal rast cien
nehnuteľností. Vyššie ceny nehnuteľností ďalej pôsobili ako faktor podporujúci
v hypotekárnych inštitúciách ďalšie poskytovanie „subprime“ hypotekárnych úverov.
To viedlo k ďalšiemu zvýšeniu dopytu a cien nehnuteľností. Špirála tak podporovala
hypotekárne inštitúcie v poskytovaní úverov a klientov v zadlžovaní sa.
(4) druhé hypotekárne úvery – zvýšenie trhových cien nehnuteľností prinieslo
klientom možnosť zobrať si na vlastnenú nehnuteľnosť druhý hypotekárny úver.
Tento je poskytovaný za vyššiu úrokovú mieru ako prvý, jeho výhodou je
bezúčelovosť. nie nadvýroba..


