Človek (mn. č. ľudia) ako taký sa rozdeľuje na dva druhy?
Autorka príspevku hovorí o LGBTI ľuďoch. No, ako spisovateľka by mohla čitateľom vysvetliť, že čo sa rozumie spojením slov „LGBTI ľudia“.
Slovo ľudia je množné číslo slova človek. Človek podľa KSSJ = 1. najvyvinutejšia bytosť majúca duš. a telesnú zložku, schopná myslieť, hovoriť a pracovať.
V článku autorka príspevku nevysvetlila, ako/akým spôsobom SNS spolu s OĽaNO, Konfederáciou biskupov Slovenska nedovolili, aby Slovensko ratifikovalo Istanbulský dohovor.
Veď o tomto dohovore nerokovala ani vláda, nerokoval o ňom ani slovenský parlament.
No čítal som: predseda SNS na margo Istanbulského dohovoru, ktorý sa týka predchádzania násiliu voči ženám a domácemu násiliu uviedol, že presadzuje ideológiu, ktorá tvrdí, že pohlavie môžem mať opačné ako rod. "Všetci vieme, že je to vedecký nezmysel. Rod nie je len 'súbor rolí' či 'sociálny konštrukt', ktorý nemá súvis s biologickým pohlavím," zdôraznil Danko, ktorý podľa jeho slov nikdy nebude súhlasiť s experimentmi na deťoch. "Rod si nikto nevyberá podľa toho, ako sa cíti," doplnil.
Istanbulský dohovor neratifikovali napríklad nasledovné štáty: Nemecko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Lotyšsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Litva.
Autor príspevku napísal tiež: Asi nemá zmysel po ikstý prvý raz vyvracať iks ráz vyvrátené nezmysly, ale aspoň z rýchlika: pod rodom ako sociálnym konštruktom sa v dohovore myslia „sociálne konštruované úlohy, správanie, aktivity a atribúty, ktoré daná spoločnosť považuje za vhodné pre ženy a mužov“.
Nuž ale kde to autor príspevku v Istanbulskom dohovore čítal?
Iste v tomto dohovore v článku 6 Vymedzenie pojmov, písmene c) je uvedené:
„Na účel tohto dohovoru: c) pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov;“.
Domnievam sa, že článok Kataríny Filovej a Igor Stupňana nie je celkom korektný. Podľa môjho názoru:
a/ štát Slovenská republika iste necúva pred ochranou žien vystavených týraniu a diskriminácii;
b/ všetko dobré a vhodné pre občanov SR z Dohovoru Rady Európy možno preniesť do slovenských zákonov, čo sa aj deje. Veď do pripomienkového konania bol predložený dokument vypracovaný ministerstvom spravodlivosti – návrh zákona o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
c/ neviem o tom, že by boj proti domácemu násiliu páchanom na ženách prekážal katolíckej hierarchii (a hierarchii ďalších kresťanských cirkví) v SR.
Občania SR (približne 96 %) iste nemajú žiaden problém s tým, že s inštitútom registrovaného partnerstva neráta právny poriadok v nasledovných členských štátoch EÚ:
Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Slovensko, Rumunsko, Poľsko.
Nie je jasné o čom točí autor príspevku.
Predpokladám, že ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie sa iste odvolá.
Domnievam sa, že slová „vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim“ a slová „vyhýbať sa akémukoľvek náznaku diskriminácie voči nim“ nie sú úplne totožné.
Nože aký je problém na Slovensku. Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR znie: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“.
Nože ako treba ich prijímať osoby, ktoré prípadne majú zakorenené homosexuálne sklony.
Nie je jasné ako redaktor Ivan Drábek došiel k záveru, že Srbsko sa zbavuje povesti patriarchálnej a homofóbnej krajiny. Veď slovo krajina = 1. politicky vymedzené územie, štát al. jeho súčasť. 2. územie (ako zemepisná oblasť); kraj.
Je osobnou vecou pani Brnabić, či má alebo nemá hlboko zakorenené homosexuálne sklony.
Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.
Tu čítam: Srbské aj svetové médiá okrem iného vyzdvihujú, že Brnabičová je politička, ktorá sa netají svojou homosexuálnou orientáciou.
Nuž, inde čítam, že nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.
Koho na Slovensku už len na zaujíma názor politológa z National University of Ireland, Maynooth.
Na Slovensku väčšina obyvateľov zrejme vie, že Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.
V informácii (z agentúry SITA) sa tiež uvádza, že bývalý poslanec Smeru Anton Martvoň tvrdí, že niektorí čelní predstavitelia Smeru patria do LGBTI komunity.
Tvrdenie je divné, keďže:
a/ nepovedal čo vlastne znamená patriť do komunity. Veď zo sociol. hľadiska komunita = spoločenstvo ľudí v istom priestore tvoriace obyč. samosprávnu jednotku;
b/ nepovedal ako zistil, že/či niekto má alebo nemá hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Domnievam sa, že ak niekto prípadne má hlboko zakorenené homosexuálne sklony, treba ho/ju prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nemu/nej.
Ale veď odluka je už dávno stanovená v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v nasledovnom rozsahu:
Čl. 1 ods. 1 Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Čl. 24 ods. 3 Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.
A kedy v roku 2017 alebo r. 2016 zaznela (počuli ste) kázeň podľa ktorej si vraj židia za holokaust mohli sami.
Ktorí predstavitelia (v rámci RKC sa rozumia biskupi) podporujú túto alebo inú politickú stranu? Čítal som iné:
Domnievam sa, že redaktor denníka nemá potrebné znalosti v oblasti, o ktorej tu píše.
Mohol by si najprv ujasniť, že aké rôzne významy má v roku 2017 pojem „humanizmus“.
Napríklad:
- Oxford Companion to the Mind (Oxfordský spoločník myslením) uvádza že humanizmus je „morálne zameraný štýl intelektuálneho ateizmu, ku ktorému sa otvorene priznáva len neveľká menšina jednotlivcov (napríklad členovia Britskej humanistickej asociácie), ale mlčanlivo ho akceptuje široké spektrum vzdelaných ľudí vo všetkých častiach západného sveta.“
- Malý Oxfordský slovník z roku 1995 uvádza: „Humanizmus je nenáboženská filozofia, založená na liberálnych ľudských hodnotách“
- V Stručnom Collinsovom slovníku tiež z roku 1995 sa môžete dočítať: „Humanizmus je odmietnutie náboženstva v prospech pokroku ľudstva vlastnými silami.”
Link:
presvedčením, v súlade s národnými zákonmi, ktorými sa riadi výkon tejto slobody a práva“).
odkazom, ku ktorému sa Slovenská republika vo svojej preambule prihlásila. Okrem iného, táto požiadavka je v rozpore s právom rodičov vychovávať a vzdelávať svoje deti v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením. V tomto ohľade chceme upozorniť aspoň na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky („Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov“), a na niektoré medzinárodné ľudskoprávne dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. čl. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach („Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“) a čl. 14 ods. 3 Charty základných práv EÚ („Rešpektuje sa sloboda zakladania vzdelávacích inštitúcií pri rešpektovaní demokratických princípov a právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a vyučovanie svojich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým