Nie je jasné, že o akej údajnej nenávisti píšete. Neskúmam, nehodnotím vzdelanie súčasných občanov; Ústava SR je založená na občianskom princípe. Nie je jasné, že o akých údajných provokáciách píšete.
Nie je jasné, že o akej údajnej nenávisti píšete. Neskúmam, nehodnotím vzdelanie súčasných občanov; Ústava SR je založená na občianskom princípe. Nie je jasné, že o akých údajných provokáciách píšete.
M. Horský tiež povedal: „Stručne môžem povedať, že operácia týchto dvoch strán stojí na kvalitách lídrov Mostu-Híd a SNS. Jednak skúseného Bélu Bugára, ktorý vie, že nemôže klásť prehnané nároky na napĺňanie menšinovej politiky.“.
No nie je to tak. Bez problému kladie prehnané nároky politická strana s názvom MOST - HÍD. Najnovšie sa má uskutočniť čiastočná maďarizácia slovenských súdov.
Stačí si prečítať dva poslanecké návrhy zákonov, ktoré už prešli do II. čítania:
- Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora GÁLA, Pétera VÖRÖSA, Eleméra JAKABA a Tibora BASTRNÁKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (tlač 353),
-Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora GÁLA, Pétera VÖRÖSA, Eleméra JAKABA a Tibora BASTRNÁKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (tlač 354).
Nikto nebráni tomu, aby sa poslanci a poslankyne venovali „dôležitejším a zmysluplnejšie veciam“.
No Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Keď je ústavodarným a zákonodarným orgánom, tak sa má riadne venovať na dvoch schôdzach aj vládnemu návrhu ústavného zákona.
Podľa neho [A. Danka] je skrátené konanie dôležité, keďže v súčasnosti sú niektoré premlčacie lehoty od amnestovaných skutkov otázne. „Čas tu hrá veľkú úlohu, je to veľa dôvodov na rýchle rokovanie. Bol tu 20 rokov čas na odbornú diskusiu,“ uzavrel.
Čo už. Takéto hlúposti som už dávno nečítal.
Keďže v Národnej rade SR sú už dva návrhy ústavných zákonov, nie je dôležité či a koľko podpisov predložilo občianske združenie s názvom VIA IURIS.
Zrejme žartujete.
Nože uveďte, že kde vami napísané je uvedené v Návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona z 15. marca 2017.
Podľa § 66 odsekoch 1 a 2 zákona NR SR č. 560/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov. Stanoviská poslaneckého grémia majú pre národnú radu, jej orgány a pre predsedu národnej rady povahu odporúčaní.
Úlohou poslaneckého grémia nie je rozhodovať o tom, že či zostáva alebo nezostáva skrátené legislatívne konanie.
O Návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (parl. tlač 482) rozhodujú poslanci hlasovaním. Je na každom jednotlivom poslancovi, či sa budú podieľať na nedodržaní ustanovenia § 89 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. To isté platí pre poslankyne.
Domnievam sa, že pán poslanec NR SR správne pred rokovaním so šéfom parlamentu povedal, že nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie o zmene ústavy.
Dúfam, že ctená Národná rada SR neschváli Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 482).
V § 89 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa jasne uvádza: „(1) Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“. V tomto prípade ani jedna podmienka nie je splnená.
Podľa môjho názoru pán prezident SR správne povedal:
„Domnievam sa, že k zrušeniu Mečiarových amnestií, k diskusii o návrhu treba vytvoriť dostatočný časový priestor. Nepokladám za správne, aby sme zmenili ústavu v priebehu niekoľkých dní, aby to prebehlo v skrátenom legislatívnom konaní.“.
Ktorí konkrétni občania (ak nepočítame občana/občianku "marec2012") chcú, aby to bolo riešené v skrátenom legislatívnom konaní?
Čože je to za hlúposť: „Ak bude vôľa upraviť vládny návrh a natiahnuť čas, je otázka, či bude vláda akceptovať posun,“.
Aké natiahnutie času?
Dúfam, že ctená Národná rada SR neschváli Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 482).
Nie je žiaden dôvod na skrátené legislatívne konanie. V § 89 (Skrátené legislatívne konanie) odseku 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa jasne uvádza: „(1) Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“.
V tomto prípade ani jedna podmienka nie je splnená.
Dúfam, že ctená Národná rada SR neschváli Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (parl. tlač 482).
Nie je žiaden dôvod na skrátené legislatívne konanie.
V § 89 (Skrátené legislatívne konanie) odseku 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa jasne uvádza:
„(1) Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“.
V tomto prípade ani jedna podmienka nie je splnená.
Zároveň uviedol [Bugár], že niet pochýb o tom, že aj opozičný návrh by skončil na ústavnom súde. „V prípade prijatia opozičného návrhu by sa celá záležitosť od podania mohla ťahať niekoľko rokov, kým by sme sa dočkali verdiktu ústavného súdu,“ dodal Bugár.
No nie je jasné, že čo pán poslanec chcel čitateľom povedať.
V článku 125 odseku 1 písmene a) Ústavy Slovenskej republiky sa jasne uvádza, že Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Ústavný súd nemá kompetenciu rozhodovať o súlade prijatého ústavného zákona s Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších prepisov.
Nestraníkov nie veľmi zaujíma, že pán predseda politickej strany považuje dohodu na zrušení amnestií v rámci ich koalície za historický moment.
Poslanecký návrh ústavného zákona je zrejme lepší ako vládny návrh ústavného zákona.
Nie je rozhodujúce, že čo hovorí pán Demeš. Viacerí ústavní právnici sa majú vyjadriť.
Čítam, že Eduard Bárány, ústavný právnik a poradca premiéra Roberta Fica, si napriek predloženému návrhu koalície myslí, že amnestie sa zrušiť nedajú. Má negatívny postoj k rušeniu amnestií v akejkoľvek podobe. Je to veľmi zlý krok rozvracajúci právny štát.
Treba povedať, že v Dôvodovej správe k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 483) sa uvádza, že Návrh ústavného zákona sa predkladá podľa § 27 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu nebol návrh zákona predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
Ale v § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení zákona č. 310/2016 Z. z. je jasne uvedené: „(1) Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.“. V danom prípade nenastali mimoriadne okolnosti. Generálna prokuratúra, súdy a verejnosť nemali možnosť vyjadriť sa v MPK.
Bývalý sudca Ústavného súdu SR pán Bárány hovorí, že rušenie amnestií rozvracia právny štát:
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423 230…
No ak sa predsa majú dajaké amnestie zrušiť, tak je treba schváliť Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 318) – návrh je v II. čítaní.
Bývalý sudca Ústavného súdu SR pán Bárány správne hovorí, že rušenie amnestií rozvracia právny štát.
No ak sa predsa majú nejaké zrušiť, tak podľa Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 318) – návrh je už v II. čítaní.
Vláda 15.3.2017 schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vo Vlastnom materiáli sa uvádza tiež, že vláda Slovenskej republiky je toho názoru, že navrhované riešenie je z dôvodu verejného záujmu potrebné prijať čo najskôr, teda v skrátenom legislatívnom konaní; že na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, z dôvodu možnosti ohrozenia základných ľudských práv a slobôd, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu ústavného zákona.
Domnievam sa, že o dôvode možnosti ohrozenia základných ľudských práv a slobôd vôbec nemožno hovoriť. Národná rada SR by sa nemala uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
V Dôvodovej správe k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa tiež uvádza, že Návrh ústavného zákona sa predkladá podľa § 27 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu nebol návrh zákona predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
V § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení zákona č. 310/2016 Z. z. sa uvádza: „(1) Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.“.
V danom prípade však nenastali žiadne spomenuté mimoriadne okolnosti.
Domnievam sa, že zrejme došlo k porušeniu zákona č. 400/2015 Z. z.