Máte pravdu. Rozum a cit, rovnako ako kultivovaná reč, je vlastná zväčša ľuďom, ktorí si už od detských čias, zväčša pričinením rodičov, osvojili záľubu v čítaní kníh.Vzťah ku knihe treba formovať veľmi skoro, už
v predškolskom veku, keď dieťaťu z kníh čítajú rodičia a prebúdzajú záujem dieťaťa o knihu, ktorý pretrvá celý život. Posilňovať ho má potom škola, najmä na hodinách SJ.Reč však obohacuje, charakter cibrí najmä umelecká literatúra.Čítanie odbornej literatúry. publicistiky, je užitočné,ale nerozvíja city,ohľaduplnosť, fantáziu.
A teraz tu máme takúto propagáciu "nedôležitosti" slovenčiny ako maturitného jazyka!
Ak dnes občan počúva prapodivnú slovenčinu ľudí aj vo významných funkciách, reč s dôsledným odmietaním výslovnosti mäkkého ľ, s tvrdou výslovnosťou predpôn ne- nechceme, nedokážeme, ... , s početnými čechizmami, napríklad "máme za to","jedná sa tu o to","tým pádom","ako taký","kľudne","závada" ;,"hajzel" a pod.,tak si môže byť istý, že ide o odporcu čítania beletrie.


