Nautilus, naozaj podarený príbeh.
Ale nech ťa uteší myšlienka, že si normálny chlap a keď sa vieš sem tam aj odventilovať (samozrejme v medziach normy), tak predídeš možno infarktu.
Nautilus, naozaj podarený príbeh.
Ale nech ťa uteší myšlienka, že si normálny chlap a keď sa vieš sem tam aj odventilovať (samozrejme v medziach normy), tak predídeš možno infarktu.
Drahá Rozprávkárka,
som rada, že tá jarná slávnosť prebudila aj Teba.
Už si nám tu prenáramne chýbala.
Takže, vitaj!
Tak chlapci,j e jedno či zložité, alebo jednoduché, ale na jednom sme sa zhodli, že ho nechápeme a nekonáme podľa neho.
Všetky problémy, ktoré ste popísali by vyriešilo to Vami zaznávané spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Bez zbytočných, na Slovensku dobre známych "systémových" krokoch, ktoré k ničomu nikdy nevedú, iba sa na nich nabalí pár politikov a štátnych úradníkov.
Mňa si nesklamala.
"Zostane mi iba ticho". Krásny zvrat.
Ale úprimne, to normálne neprenesené ticho, je niekedy veľmi dobré, hlavne keď mi manžel hovorí ako som to mala urobiť. Len mi nikdy nie je jasné, prečo to teda neurobil on.
Milá pani Ika,
je mi neskonale ľúto, čím prechádzate a držím palce aby to dopadlo dobre a malo to šťastný koniec.
Obdivujem Vašu odvahu verejne sa vyznať z tých najosobnejších pocitov.
Želám skoré uzdravenie.
V článku bolo pužitých 14 slov s základom -maďar-.
Naopak štyri v kontexte -slovensko-.
Keď si niekto myslí, že týmto vyburcuje slovenské povedomie, tak je na veľkom omyle.
Takže vlastne keď nevyjadril ľútosť tak to bola profesionálna deformácia. Isn´t it?
Chudák, mal to skutočne ťažké, ale v prvom rade mal byť človek a až potom farár.
Podpisoval rozhodnutia o deportácii, alebo nie?
Neznalosť neospravedlňuje, i keď v jeho prípade presne vedel, čo robí.
Ale kdeže vina, veď rozhodol iba o osude 80 tisíc ľudí.
A ľútosť nad tými čo neprežili? Načo. Pre neho znamenal ľudský život v tomto prípade menej ako nič.
Maďarsko je v koncoch tak zo zúfalstva okolo seba kope hlava-nehlava.
Nakoniec sa znemožní úplne samo. Nepotrebuje na to nášho Slotu, ktorý nám robí iba hanbu.
"...Som kňaz. Chystal som sa za kňaza, nie za politika.Sem smerovalo moje štúdium, moja sebavýchova.
A keď sa hádam čakalo pri istých príležitostiach, že poviem ľutujem, alebo neľutujem, odpustite, ako kňaz viem, čo toto slovo znamená a kedy ho možno použiť. Keby som bol povedal, že niečo ľutujem, vtedy by som sa aj priznával: teda máš v tom vinu, vedel si to, robil si to, lebo ľutuješ. Iné je, či niečo odsudzujem, či sa s niečím stotožňujem, či sa nad niečím hrozím, či sa od niečoho odvraciam, ako od skutku, ktorý zatracujem a iné je niečo ľutovať. Nemožno ľutovať, čo sa ma vo svedomí netýka. Len to, čo sa týka môjho svedomia môžem ľutovať."
Z obhajobnej reči. Dr. Jozefa Tisa pred Národným súdom v apríli 1947
PS: Týmto perfídnym prehlásením Tiso dokázal jediné: že nemal žiadne svedomie.
Tentoraz som pochopila, ale bohužiaľ u nás je to naopak.
Ľudskosti je tu tak málo, že sebeväčšie úsilie niektorých správať sa čestne je nezväčší.
Anka, zasa raz nesúhlasím.
Ako som písala nižšie, boli aj takí, ktorí si škody po záplavách nadsadili a dostali peniaze, ktoré im neprislúchali. Bolo to v TV správach, tak snáď tam nevymýšľajú.
Ale Vám leží viac na srdci Bratislavocentrizmus. Bohatá, prebohatá Bratislava. Ako pre koho. Žijú tu aj takí, a tých je viac, ktorí žijú od výplaty k výplate. A málokto normálny si myslí, ktorý má trochu prehľad, že Bratislava je pupok sveta. Možno ešte tak Slovenska. Ale to je predsa normálne, veď je hlavným mestom.
PS: som z východu Slovenska a závisť a neprajnosť tam funguje rovnako ako v Bratislave.
Ja si myslím, že môj článok je práve o tom, že som na tom nešťastí našla aj niečo vzácne. A či?...
Kri, nájdi si jeho obhajovaciu reč a potom píš somariny.
Alebo ju tu mám znova pracne naťukávať a urobiť z teba úplného ignoranta?
Zlaté.
Hlavné je, že Vy tomu rozumiete.
Znova, bez urážky.
Jozef určite. Ale nebolo by to pekné, keby sa aj Slováci vedeli takto zomknúť a nehľadať stále výhovorky ako sa to nedá?
Odporúčame