Škoda, že my sme tou mentalitou trochu inde. Keď naše dediny postihli záplavy, boli takí, čo si škody aj prifarbili a zinkasovali aj za to, čo im voda nezobrala. A čo keď? Veď štát staraj sa! Ale štát sme predsa my všetci.
Škoda, že my sme tou mentalitou trochu inde. Keď naše dediny postihli záplavy, boli takí, čo si škody aj prifarbili a zinkasovali aj za to, čo im voda nezobrala. A čo keď? Veď štát staraj sa! Ale štát sme predsa my všetci.
Áno určite máš pravdu. Lebo v dejinách sme tomu svedkami, že niekedy na základe úplného zničenia vznikli pravé hodnoty. Ale toto je privysoká cena.
José, to je presne ono. Pokora. Pokora voči prírode, ostatným a celému svetu.
Ja to obdivujem. Nám tá pravá pokora chýba. To neznamená, že keď sa majoritne hlásime ku kresťanstvu, ktoré je vlastne na pokore postavené, v skutočnosti chápeme o čom to vlastne je.
Tragédia Jozefa Tisa je tragédiou politika, ktorý odmietol zodpovednosť, a tragédiou kňaza, ktorý neprejavil súcit ani obyčajnú ľudskú ľútosť.
Pavol, veď o tom to je. I
ba človek, ktorý si neverí, môže ponižovať a nevážiť si druhých.
Konečne jedne zmyslplná téma po tých maďarsko a nacisticky naladených .
Určitú formu depresie zažil takmer každý dospelý a tou, ktorej sa treba v určitom období odborne venovať, možno každý tretí. Ja nie som výnimkou.
Ale čo mi v tých chvíľach ale vôbec nepomáha, je začarovaná formulka: Mysli pozitívne!
Totálna blbosť. Keď má človek hlbokú depresiu, toto je naozaj nanič. Depresia totižto tkvie hlboko v podvedomí, ktoré sa ťažko ovplyvňuje.
Ale našťastie dnes už existujú dobré metódy aj účinné medikamenty, ktoré vedia zabrániť tomu najhoršiemu.
Niektoré zvrátenosti nehodno ani komentovať.
A drzosť je, že k tomu zneužíva ešte aj Sládkoviča.
Marti, ja mám pocit, že tí milo nesmelí chlapi sa úplne vytrácajú.
Ale čo je horšie, to čo bolo kedysi nemysliteľné a tabu, že žena iniciuje zoznámenie, sa dnes stáva takmer pravidlom. Teda emencipáciu v tomto duchu naozaj nemusím. Smutný je pohľad na ženu (väčšinou ešte dievča), ktorá je aktívna až tak, že stráca svoju hrdosť.
Pani Mária, bez urážky.
Keby som včera nepozerala hlavné večerné správy, tak namôjdušu neviem o čom píšete.
Je to zatiaľ môj prvý blog a aj jediný.
Všetci píšete o akejsi cenzúre od administrátora. Ale podľa mňa je to naopak.
Administrátor pustí aj hrubo šovinistické a kontroverzné články, ktoré iba rozdúchavajú nenávisť.
Som za slobodu prejavu, ale nad niektorými príspevkami mi zastáva rozum stáť. Klamstvá, zloba, urážky...
A že si ma prečíta v priemere zhruba 300 ľudí?
Pokiaľ len 10% z nich z nich si z môjho príspevku niečo odnesie, som rada. Toto nie je súťaž.
Pán Prezident, ako kňaza a služobníka Božieho Vás snažne prosíme, vypočujte tento hlas, hlas osemdesiattisíc nešťastníkov, čo sa chvejú o svoj a o život svojich nadrahších.
V Bratislave, dňa 6. marca 1942
V hlbokej úcte
Za rabínov...
Ja osobne sa hanbím pred pamiatkou týchto ľuďí aj pred celým svetom, že sme mali takéhoto prezidenta.
Po dlhé roky už postihuje nás - podľa našej mienky nevinných - čoraz krutejšia sila zákona. Pokorní pred Bohom - naučili sme sa túto pokoru za dvojtisícročných útrap - znášame tieto zásahy proti nášmu zdraviu a životu, proti našej cti a proti nášmu imaniu, mlčky, bez výkriku. Ale takéto opatrenie, tak kruté a nespravodlivé, toľký smrteľný strach naraz, znásobený osemdesiat-tisíc ráz- to nás nepostihlo ani za našej tisícročnej histórie plnej biedy a plaču.
Pán Prezident! Tisícky spomedzi nás nechcú nič, ako zarábať si suchý chlieb v pote svojej tvári. Radi by pracovať a vykonávať tu v štáte čo ako ťažké práce, ktoré im prikážu, ale nechajte, pán Prezident, týchto nešťastníkov nažive, pri rodinách, tam kde žili doteraz.
"Tresci nás, ó Bože, spravodlivosťou, nie v hneve, lebo my pominieme!" - takto voláme s prorokom k Bohu.
Vo svojom zúfalstve dovolávame sa na Vás, pán Prezident republiky, ako najvyššieho sudcu v štáte, plne presvedčení, že uznávate ešte vyššieho sudcu nad sebou. Ako služobníci Boží prosíme Vás pokorne, v najväčšej núdzi, dožičte sluchu hlasu Božiemu a pomôžte nám v našom nešťastí.
Veď všetkých nás stvoril jeden Boh a pred jedným Bohom budeme sa raz spovedať. Zľutujte sa nad nami a našimi rodinami, ženami a mužmi, starcami a deťmi, čo v núdzi a v slzách spoločne prosia Boha na nebesiach o pomoc, dúfajúc v Jeho milosť, skladajú svoj osud do Vašich rúk.
"Nikto v Európe ani vo svete nevedel čo so židmiVeľkonemecká Ríša robí."
Slovutnému pánu
Prezidentovi Slovenskej republiky
V najväčšej núdzi svojho srdca obraciame sa my, podpísaní rabíni židovských náboženských obcí na Slovensku na Vás, pán prezident, ako kňaza a služobníka Božieho, na Vás, pán prezident, ako najvyššieho sudcu a zákonodarcu v našom štáte.
Počúvame strašnú správu - hoci ešte úradne nepotvrdenú - že príslušné úrady zamýšľajú vypovedať Židov zo Slovenska- a to dokonca mužov zvlášť a ženy zvlášť - do východných krajín.
Toto opatrenie možno v zákone nazvať hocakým menom a odôvodniť hocakými pohnútkami - ostáva skutkom, že podľa daných okolností znamená fyzické zničenie Židov na Slovensku.
Ellie, no je to posun oproti minulým príspevkom. Je tam už blikajúci plamienok nádeje...
Pekné, až na jednu maličkosť. To, že sa zlaté časy pominuli je trocha prehnané. Ja si také nepamätám. A to už nie som najmladší ročník. Vždy je to o tom ako si ten život zariadime my sami. Nakoniec, to si vlastne napísala aj ty.
Zaujímavé.
Tiež som toho názoru, že to v minulosti bola potopa veľkého rozsahu, keďže zmienku o tom nachádzame v mnohých análoch. Ale, keďže vtedy ľudia nemali vôbec predstavu o tom aká veľká je naša Zem, tak ju zglorifikovali na svetovú, v súlade s ich vtedajším poznaním reality.
O tej planéte Nibirru počujem prvý krát. Ale budiž. Včera v TV hovorili o nezvyčajnom mieste tuším v Oklahome (USA), kde je také silné magnetické pole, že všetko je tam naopak a ešte aj lietadlá, ktoré prelietavajú nad týmto územím strácajú riadiace funkcie.
Takže naozaj existuje ešte veľa nevysvetliteľných vecí.
Milá pani Mária,
je obdivuhodné, čo všetko ste prežili a čím všetkým ste prešli. Práve preto si myslím, že už máte k spoločenským udalostiam určitý nadhľad. Neboli to len Slováci, ktorí utekeli pred Maďarmi, ale aj Maďari, ktorí museli opustiť svoje domovy. Píšem to úplne nezaujate, nakoľko som z kraja, ktorý pred prvou SR patril k Maďarsku a všetci moji starí rodičia chodili do maďarských škôl. Pokiaľ sa cez prestávky rozprávali po slovensky, učiteľ ich bil po prstoch trstenicou.
Ale napriek tomu na Maďarov nezanevreli. Boli to pbyčajní dedinský ľudia, ktorí sa riadili zdravým sedliackym rozumom a srdcom. Nikdy som od svojich starých otcov/mám nepočula, že by nadávali na Maďarov.
Dnes, keď si čítam príspevky niektorých blogerov, ktorí ani nemajú predstavu aké je reálne spolužitie na zmiešanom území, je mi smutno. Samá nenáviť, zloba a malosť ducha.
Vy to myslíte určite úprimne, ale nenechajte sa opantať touto chorou atmosférou.
Odporúčame