Dnes ak sa človek zaujíma o duchovno môže obísť všetky náboženstvá a cirkvi a predsa sa dostane ku kvalitným duchovným informáciám.
Naše názory na činnosť cirkvi v stredoveku sa veľmi približujú.
Dnes ak sa človek zaujíma o duchovno môže obísť všetky náboženstvá a cirkvi a predsa sa dostane ku kvalitným duchovným informáciám.
Naše názory na činnosť cirkvi v stredoveku sa veľmi približujú.
Leonfill toto je ale skôr materiálny pohľad na život. Ponúknem tu aj ten duchovný : sme nesmrteľné duše, ktoré sa rodia na Zem v ľudskom tele preto, aby tu získavali skúsenosti, aby sa naučili byť človekom. Je to veľkolepá hra, pretože si nepamätáme kým sme a na čo sme sem prišli. Objavujeme v sebe tie časti, ktoré sa stali telom, psychikou a zaujímame vzťah k nim i svojmu okoliu.
So slepakom iste, veľmi otázne by však bola napr. liečba rakoviny, tu by som iste viac stavil na alternatívu.
Otázkou dneška nie je vedecký(technický) vývoj ale ten duchovný(morálny), ak to ľudstvo nedokáže nastane obdobia temna, nech už to bude znamenať čokoľvek.
Je to získavanie skúseností. Zo všetkých uhlov podhľadu to však nemožno chápať ako pokrok. Veď aký je rozdiel medzi vierou vo vrecúško zajačích labiek a liekom predpísaným od lekára(na vedľajšie účinky liekov v USA umiera viac ľudí ako na cestách)?
Myslím, že ľudia pred 5000 rokmi menej prebývali v mysli ako dnešní ľudia, dá sa to však nazvať pokrokom? Ľudská myseľ dokáže v živote vytvoriť viac problémov ako ich vyriešiť.
Presne tak. Veď v čom sa líši veda od náboženstva(napr. kresťanstva)?
Obidvoje sú produktom ľudskej mysle. Rozdiel je len v dôraze na niektoré vlastnosti a v predmete skúmania. Náboženstvo skúma(aspoň to deklaruje) duchovnú časť a veda materiálnu. Mnohým ľuďom je jasné, že úplná pravda sa nedá nájsť ani v jednom z týchto obmedzených častí reality. Dovoľujem si tvrdiť, že ani spojením oboch ešte nemožno postihnúť celú realitu, pretože v nás sú aj časti hlbšie ako ľudská myseľ a pre ich pochopenie je potrebné sa dostať mimo ľudskej mysle. Preto si každý sám musí zodpovedať na tieto základné otázky a jeho odpoveď bude zodpovedať úrovni jeho chápania reality, ostatne náš život už určitou formou odpovede je.
Ak inému podávaš to o čom si presvedčený, že je pravda, tak sa môžeš iba mýliť, nemôžeš byť klamár. A mýliť sa je tak ľudské.
No neviem tie tisíce rokov čo vládli tí údajní králi. To už radšej verím tomu, že pred našou civilizáciou tu boli iné ako napr. lemúria, hyperborea a posledná atlantída. Ak tu však boli iné civilizácie čomu sa mainstream veda bráni zubami nechtami, ale napokon to bude musieť uznať, potom už biblia nevyznieva tak osudovo. Biblie je len vyrozprávanie archetypálnych príbehov, ktoré sú iste prítomné v každej civilizácii aj niekoľko krát - napr. egyptské a sumerské mýty o stvorení sveta, egyptský Boh Hórus, ktorý sa nápadne podobá na Ježiša...
A to, že židia sú tkzv. vyvolený národ v tom môžeme vidieť zásah skôr tých temných síl ako svetlých a je skôr dôkazom, že karma národov existuje. V staroveku boli židia tí čo vraždili a lúpili a v stredoveku a modernej dobe sú tí prenasledovaní.
Čo takto jedenie poznanie zo stromu poznania ako znamenie prechodu z jednoty do duality. Inými slovami objavenie sa ľudskej mysle, lebo iba pomocou ľudskej mysle môžeme žit v dualite. Zvieratá napr. nemajú ľudskú myseľ a preto nikdy nebojujú sami so sebou, hoci majú emócie ako my.
Len tak mimochodom uvádzam mýtus spôsob objavenia ľudskej mysle od mexických mágov(Carlos Castaneda). Tam došlo k dohode medzi starovekými mágmi a prastarou rasou dravcov. Myseľ bola daná mladučkej rase ľudí a za to sme sa stali zdrojom energie pre ne.
Keď si spomeniem ako som myslel a choval sa v mladosti, tak môžem povedať len jedno nie sme nemenní, práve naopak mení sa značne aj v rámci jedného života.
Napísal by som to inak, ale súhlas. Cieľom by malo byť šírenie dobra a harmónie predovšetkým v našom každodennom živote, len tam sa ukáže či to s dobrom a šťastím na tejto planéte myslíme vážne. Ak tak budeme činiť istý čas, podľa zákona príťažlivosti si do života pritiahneme to čím sa plníme. Napr. ak sledujeme len vlastné dobro tak si pritiahneme bytosti, ktoré myslia a konajú rovnako...
K tomu, aby sme sa stali dobrými a láskyplnými žiadneho Boha nepotrebujeme. Čo potrebujeme je práca na sebe - pozorovanie seba samého, snahu napĺňať sa dobrom, šťastím z vlastnej vôle, umlčovanie mysle hlavne zlých myšlienok. Po čase u seba spozorujeme vzorce chovania, ktoré sme si priniesli spravidla z detstva - pozorovanie ich spoľahlivo rozpustí. Napr. slovné prestrelky s blízkymi ľuďmi sú veľmi časté, teda hra na útok a obranu...
Cieľom je v podstate rozpustenie alebo aspoň oslabenie ega, pri zachovaní starostlivosti o telo a vlastný život.
Každý z nás sa napokon stane dospelým a prevezme zodpovednosť za každú oblasť života, na to sa ale musíme stať dostatočne bdelými. Je ťažké prekonať programovanie, ktoré sme dostali v detstve a mladosti, ale nikto netvrdí, že život tu na Zemi je ľahký. Len chcem upozorniť na nevhodnosť používania slova vina, veci sa vždy dejú najlepšie ako môžu.
Prečo by toto mal byť dnes problém? Ak sa človek dnes zaujíma o duchovno, dostane sa ku kvalitným duchovným informáciám bez potreby akejkoľvek cirkvi.Ak sa niekto chce dobrovoľne uzavrieť v jednom systéme viery je to jeho vec. Čím skôr človek pochopí, že kresťanský formalizmus mu žiadny duchovný postup nezaručí, tým lepšie pre neho.
Dovoľujem si tu tvrdiť, že koľko ľudí toľko spôsobov ako prežiť život. Všetky sú správne, lebo sú reálne, t.j. dejú sa s božím súhlasom. Nič na tom nezmení ani blog autora, ani čas.
Ja som si vedomý toho, že všetky životy sú správne, autor si k tomu bude musieť ešte prejsť cestu. Medzi najvyššie dobrá patrí sloboda a tú môže mať len ten kto ju neupiera iným. Boh je posledný, ktorý by nám slobodu upieral, t.j. miluje nás takých akí sme a to bezpodmienečne. Keď sa naučíme milovať ako On staneme sa mu podobnými.
Na tomto fakte síce nie, ale na tom ako tento čas prežije áno.
A môže to zmeniť aj to ako ten posledný okamih prežije, či s radosťou a očakávaním alebo so strachom. Ak na tomto nezáleží, tak potom nezáleží na ničom. Aj to je dobrý postoj k životu, kto ho však zvládne(ešte som takého človeka nestretol)?
V podstate súhlas, len slovo presvedčenie by som nahradil slovom postoj. Viera nemá byť záležitosťou rozumu, má byť ďaleko hlbšia ako presvedčenie mysle. Má to byť postoj akým vnímame realitu. Veriaci má teda vidieť realitu tak ako ju Boh vytvára v každom okamihu, ako mocnú silu, ktorá sa zobrazuje. Týmto zobrazovaním sa vytvára všetko - od vonkajšieho sveta až po osobu človeka, všetko je len božská sila, ktorá tvorí.
Cesta viery je tou jednoduchšou cestou ako sa postaviť k životu. Tu je potrebné sa úplne odovzdať Bohu alebo jeho kvalitám.
Táto cesta ale nie je pre každého, dnes už pre omnoho menej ľudí(z našich krajín) ako sa navonok zdá(účasť na bohoslužbách v kostole). A to z nich ešte musíme vyčleniť tých, ktorí kráčajú cestou lásky a rozum je pre nich len pomôcka. Ostatní dnes potrebujú cestu rozumu(džnána) a na tejto ceste je potrebné zostúpiť dovnútra bytosti a analyzovať všetko čo sa v bytosti deje. Toto je podľa mňa(môžem sa mýliť) cesta, ktorá by mala byť propagovaná, pretože je to cesta ktorá je dnes vhodná pre veľké množstvo ľudí.
V podstate nesúhlas. Všetko závisí od motivácie(morálky) - napr. kvalita života - zdá sa, že veda poskytla obyčajnému človeku vyššiu kvalitu života. Keď sa však naplní jedna z hrozieb, ktorá ľudstvo čaká - ekologická, vojenská, ekonomická, bude to veľmi spochybnené. Vyššia moc(global predictor GP) na tomto svete je síce racionálna, ale sledujúc svoj jediný cieľ a to zachovanie svojho parazitovania na ľudstve, posilňuje v človeku tie vlastnosti, ktoré mu vyhovujú. Sú to tie vlastnosti, ktoré v konečnom dôsledku vedú človeka od harmonického vzťahu k svojmu okoliu a teda zákonite ku krízam a utrpeniu rôzneho druhu.
Predstavme si civilizáciu, ktorá má za cieľ harmonický vzťah k okoliu i všetkým jej členom. Tušíme, že u takejto civilizácie nejde o úroveň technického pokroku, ale o úroveň vzťahov. Takouto civilizáciou bola napr. ríša Inkov alebo ríša Ašóku po jeho obrátení...
Tento matrix v ktorom tu žijeme postupne stráca silu, ktorá je založená na klamstve a pretvárke. Máme šťastie lebo žijeme v krajinách(Slovensko, Česko), kde sú ľudia na tom duchovne dobre v porovnaní s ostatným svetom. Ako to sledujem tak čoraz viac ľudí sa prebúdza, je to len otázka času, kedy ich počet dosiahne kritickú medzu. Pomáhajú tomu napr. aj kolektívne meditácie.
Sme slobodné duše, ktoré tento systém nemôže natrvalo uväzniť, v časoch internetu sa aj ku kvalitným duchovným informáciám dostane každý kto má záujem. Ostáva už len na sebe pracovať veď preto sme sem prišli.
To aj je, ale následky si musí niesť každý. Ak nie v tomto tak v budúcom živote(u tých najviac zašpinených).
Pekné,ale veci sa dejú najlepšie ako môžu vzhľadom na morálku všetkých zúčastnených. A keďže tu na Slovensku nemáme raj na Zemi, tak to s našou(nás obyčajných ľudí) morálkou asi nebude najlepšie.
Odporúčame