Zatiaľ som prečítal potiaľto a nemám podstatných námietok. V každom prípade to tak veľmi nespracovávam mysľou, stačí mi len prežívanie(práve naopak snažím sa myseľ zapínať, len keď je naozaj potrebná(so striedavým úspechom, ale zjavným progresom)).
Zatiaľ som prečítal potiaľto a nemám podstatných námietok. V každom prípade to tak veľmi nespracovávam mysľou, stačí mi len prežívanie(práve naopak snažím sa myseľ zapínať, len keď je naozaj potrebná(so striedavým úspechom, ale zjavným progresom)).
Niekoľko poznámok.Neviem prečo to píšem, ale asi to chce ísť von.
Takže Ježiš mal rád všetkých, hriešnikov aj dobrých, teda ich božskú podstatu, pretože tá je u všetkých rovnaká a cez ňu sme všetci rovnocenné(aj s Ježišom) božie deti.
Osudom každého z nás je v sebe túto božskú podstatu objaviť a prijať(vniesť do pozornosti a uvedomenia). Len každý z nás na to potrebuje iný čas.
V tých časoch keď na Zemi žil Ježiš, toto objavenie svojej božskej podstaty nebolo veľmi obvyklé. Preto už len výskyt bytosti, ktorá realizovala bol veľkou pomocou pre tých, ktorí chceli ísť v jej šľapajách. Takže nemusel ani zanechať žiadne učenie a predsa pôsobil veľmi silne na celé ľudstvo. Dnes sa ľudia začínajú prebúdzať a stretnúť niekoho kto realizoval nie je až také neobvyklé. Pre mnohých sa dnes náboženstvo stáva prekážkou(nie je priestor na analýzu), preto je potrebné s opatrnosťou prijímať názory vnucované nám cirkevnými autoritami, a nechať si na ne čas. Pochopenie príde počas našich vhľadov.
Obmedzovať záležitosť duchovného vývoja na vôľu je podľa mňa dosť veľké nepochopenie. Ak už by sme chceli duchovný vývoj zjednodušiť tak ide o záležitosť správnych postojov a pochopenia. A tým samozrejme nemyslím podriaďovanie sa nejakému fiktívnemu alebo skutočnému Bohu. Konanie podľa zákonov fungovania tohto vesmíru, ale hlavne nášho vnútra príde automaticky, keď pochopíme ako funguje. Podľa našich osobných cieľov potom upravíme naše zmýšľanie, konanie, pociťovanie tak, aby sme dosiahli kýžený vnútorný stav.
Nataly tak toto je dosť povrchné. Pripomína mi to jednu postavičku v South parku, ktorá tvrdí - drogy sú zlé. Drogy môžme napr. rozdeliť na tie, ktoré spôsobujú fyzickú závislosť(napr. alkohol, cigarety) a tie čo ju nespôsobujú(napr. LSD, marihuana). Čuduj sa svete štát tvrdo potláča tie fyzickú závislosť nespôsobujú a má to aj svoje príčiny. Legálna marihuana napr. by spôsobila veľký pokles ziskov farma firiem - je to napr. veľmi účinný potlačovateľ bolesti bez vedľajších účinkov a bez toho, aby sa časom museli zvyšovať dávky. LSD(ale aj marihuana) sú drogy, ktoré nás upriamujú do nášho vnútra a môžu(ale nemusia) časom spôsobiť našu menšiu závislosť na tomto otrockom systéme(Matrixe).
Ako vo všetkom čo sa týka človeka aj drogy môžu spôsobiť zlo ale aj dobro, vždy to závisí od toho konkrétneho človeka. Na tomto svete človeku hrozí veľa závislostí a ani ďaleka to nemusí byť len od drôg.
Vedomie je mimo priestor a čas. Vo vedomí je myseľ a tá vytvára priestor i čas(teda aj vesmír). Na myseľ sa môžme dívať ako na jednotnú(božskú) silu, ktorá vo vedomí vykresľuje všetko čo vnímame. No a nakoniec je tu telo, to je umiestnené v mysli. Je to teda úplne naopak ako nám tvrdí materialistický svetonázor. V noci napr. prestávame vnímať telo a naša pozornosť sa premiestňuje do mysle. Pri hlbokom(bezsnovom) spánku sa pozornosť obracia na samotné vedomie, teda našu podstatu.
História je veda, ktorá je asi najviac zasiahnutá poklonkovaním vládnucej vrstve. Takže ju čaká ešte dlhá cesta, kým si zaslúži našu dôveru. Prepisovanie dejín siaha od hlbokej histórie ľudstva až po dnešok. Kto má v rukách históriu ovláda kľúč k prítomnosti a budúcnosti. Keby sa ľudia dostali k pravde o minulosti táto otrokárska spoločnosť by tu dlho nevydržala. Takže milí čitatelia ak chcete poznať pravdu - čítať, zaujímať sa a neveriť oficiálnej mainstreamovej vede(histórii), pravdu vám dnes nikto len tak nezavesí na nos.
Walter Russel má pravdu o čom píše, zdá sa to byť však príliš učené(nahú pravdu jemne zakrývajúce). Mne osobne sa oveľa lepšie počúvajú Chobotove zápisky(nahrávky) z jeho meditácií(kanál net space cz - Chobot - promluvy). Síce sú nahovorené strojovým hlasom, takže to môže byť miestami mätúce, na druhej strane ... no najlepšie je si to vypočuť. Názorovo sa prakticky zhodujú.
Zo všetkých popisov reality - biblia, taoizmus, budhizmus... sa stále viac prikláňam k popisu reality tak ako to píše napr. Walter Russel alebo Teal Swan Scot atď. Logicky to nemá žiadnu chybu a zhoduje sa to aj s mojimi zážitkami z meditácií.
Pretože to duchovné neznamená samozrejme len klaňanie sa jednému(alebo viacerým) z tisícok Bohov uctievaných na tejto Zemi. Duchovné znamená túžbu po dobre, kráse, čistote predovšetkým v nás samých. Dnes už existuje aj nenáboženský mysticizmus(napr. Teal Swan Scot) a je to duchovná cesta ako každá iná. Ja viem, že kresťanským ušiam to neznie dobre, ale hádam už prišiel čas, aby sa aj to kresťanské oslobodilo od časti obmedzujúcich názorov a schémat. Takže poznávať a čistiť vnútro a len čas oddeľuje zmenu vonkajších pomerov od zmenených vnútorných. Ľudia činia tú zásadnú chybu, že chcú najprv zmenu toho vonkajšieho s nádejou na následnú zmenu vnútorných pomerov. Denne sa však presviedčame, že tak to nefunguje(nešťastní boháči). Je potrebné začať s vnútrom, toto si ľudia musia uvedomiť, ináč ľudstvo vyhynie.
Pekne spracované, chcelo to asi dosť času, klobúk dole. Moja skúsenosť s časom je taká, že čas je len konštruktom mysle. Inými slovami, čím menej času človek používa svoju myseľ, tým viac je v prítomnosti. Či už premýšľame o minulosti alebo prítomnosti, toto premýšľanie sa vždy odohráva v prítomnosti. Nikto nikdy ešte neprežil ani neprežije minulosť alebo prítomnosť. A keďže existuje len večná prítomnosť, tak prítomnosť a večnosť sú synonymá. Tu by sa dalo aj skončiť. Akurát je tu potrebné zdôrazniť, že veľká časť ľudí nežije v prítomnosti, ich život sa potom odohráva v akomsi sne, v ktorom sa sa usilovne vyhýbajú prítomnosti, teda realite(sám som tak dlhé roky prežíval). Takže apelujem na všetkých čitateľov. Človek je omnoho inteligentnejší ako jeho myseľ, tak kašlite na všetky plány, užívajte si realitu tak ako prichádza. Je to omnoho jednoduchšie a zároveň bude vaše rozhodovanie oveľa správnejšie pretože bude vychádzať z reality a nie z nejakého vysneného sveta vo vašej mysli.
Nepíšem tu o vonkajšej závislosti ale o tej vnútornej, čiže závislosti od pozornosti a ocenenia od iných. To je závislosť, ktorá potláča našu prirodzenosť, ktorá ničí našu schopnosť byť šťastný bez ohľadu na čokoľvek.
Ak si pozorne všimneme všetko zlo v našom okolí(a samozrejme v nás samých) vždy za nim nájdeme strach.
Dieťa si musí prejsť tým čím si prechádza, teda vzdať sa seba kvôli svetu, to ale neznamená, že je to dané až do smrti. Môžme sa všetkého programovania zbaviť a tak sa stať skutočne slobodnými. Ak pri rôznych situáciach nebudeme pociťovať strach neznamená to, že nebudeme schopní správne sa rozhodnúť, práve naopak. Naše programovanie pomocou strachu nás núti rozhodovať sa tak, že na to nemáme vplyv, beží to bez nášho vedomého pričinenia a my sa potom v živote stále stretávame s tými istými situáciami a nevieme prečo.
Ja si nemyslím, že ľudia to preháňajú so slobodnou vôľou, skôr naopak, spoločnosť nás všetkých kriví k svojmu obrazu a to dosť zásadne. Ak by sme zostali takí ako prídeme na tento svet - bez závislosti na druhých, bez všetkých strachov, bez všetkého toho programovania... tento svet by vyzeral úplne inak(ďaleko lepšie). Ak chceme ako ľudstvo prežilo mal by každý z nás vstúpiť do svojho vnútra(pozornosťou) a spoznať všetok neporiadok a zbaviť sa ho.
Trendy sú však opačné, mocní tohto sveta túžia ovládnuť zvyšok ľudstva a urobiť si z neho otrokov - preto napr. taká úporná snaha importovať do Európy islamistov, preto všetky tie ekonomické krízy, zadlžovanie...
Inými slovami život dáva zmysel životu. Existencia či neexistencia to je otázka. Momentálne sa prikláňam na stranu neexistencie, teda na stranu nirvány. Inými slovami napĺňaniu obsahu vedomia sebou samým, teda Prázdnotou. Obávam sa však, že vec sa má tak, že jedno bez druhého(existencia bez neexistencie) je ako deň bez noci. Skôr či neskôr nastane to druhé a naše prichýlenie sa k jednému alebo druhému je irelevantné.
Veda - to je tiež kapitola sama o sebe. V dnešnej dobe, keď sa rozlišuje mainstream veda a potom tá druhá(teda nemanipulovaná), je ako nerozlišovať náboženstvo od duchovnosti.
Dnes vidíme, že veda len s ťažkosťami rieši niektoré otázky, ale s tým, že nastoľuje ďalšie ešte závažnejšie. Napr. materiálny blahobyt na úkor devastácie planéty.
Čo takto pozrieť sa na to inak - veda ani náboženstvo ľudstvo nezachráni, a to že ľudstvo veľmi usilovne smeruje k sebazničeniu, hádam vidí každý. Veda mu dala do rúk nástroj ako to urobiť a náboženstvo mu dáva dôvod prečo to urobiť.
Otázka dneška nestojí či veda alebo náboženstvo, ale či človek dokáže zmeniť sám seba v prístupe predovšetkým k sebe samému a tým k spoločnosti, planéte, svojmu prostrediu.
A z tých 5 bodov by sa dalo súhlasiť tak s dvoma 3kou a 4kou. Ten 5 bod celkom dobre nechápem.
Ach jo, ľudská pýcha nepozná hraníc. Už len namýšľať si, že ľudská myseľ dokáže obsiahnuť všetko dianie vo vesmíre. Ľudstvo azda dokáže ospravedlniť jeho zaslepenosť a sebestrednosť. Ľudia by chceli spoznať tajomstvo celého vesmíru a pritom väčšina z nich ani nezačala poznávať samého seba. Prezradím vám "tajomstvo" - mysľou nemožno poznať ani samého seba. Toto poznanie možno preložiť do "reči mysle" ale potom je to ako zo všetkým čo sa niekam prekladá - podstata sa pri tom stratí.
Vtipné na autorovom blogu je to, že neexistuje nič iné len prítomnosť. Čo je to minulosť? Obraz v našej mysli, ktorý si pozeráme v tejto prítomnosti a analogicky budúcnosť je tiež len pravdepodobný obraz, na ktorý sa pozeráme, o ktorom premýšľame v tejto prítomnosti. Z toho jasne vidíme, že minulosť a budúcnosť sú len konštrukty našej mysle, nič reálne za nimi nie je. Nech autor skúsi čo i len chvíľku existovať v minulosti alebo prítomnosti, obávam sa, že s tým bude mať veľké problémy.
To čo nám mainstream médiá prezentujú ako jedinú pravdu má častokrát k pravde ďalej ako tkzv. konšpiračné teórie. Táto doba sa v tomto veľmi podobá tej predchádzajúcej - tam sme tiež prijímali niečo v médiách a niečo iné sme pokladali za pravdu. Pravdu nám nikto tak ako predtým nikto nezavesí na nos, bez vlastného úsilia sa k nej nik len tak nedostane.
Ľudská myseľ je úžasný nástroj, ale poznanie všetkého to je hlúposť. Našťastie človek je oveľa inteligentnejší ako jeho myseľ.
Poznávať sám seba môžme aj mimo myseľ, teda tak, že myseľ vypneme a pozorujeme všetko čo sa deje. Teda všetko mimo nás aj všetko v nás v tomto okamihu. Ak tak zotrváme nejaký čas, najprv sa ale musíme vyrovnať so všetkým, čo v nás vyvstáva a strháva našu pozornosť, dokážeme realitu vidieť taká aká skutočne je. Bez prímesí názorov, pocitov a stereotipov, ktoré generuje naše vnútro. To je pravé poznanie, to je však zároveň nevyjadriteľné pomocou mysle. To je najvyššie poznanie, ktorého je človek schopný, zároveň s tým prichádza aj blaženosť. Myseľ samozrejme môžme naďalej používať stáva sa však tým čím skutočne je teda nástrojom.
Ktovie čo je za tým, možno odmietli policajtom platiť za bezstrestnosť viac, alebo niekto likviduje konkurenciu(a tak ich natrel) alebo je za tým niečo iné. Najmenej pravdepodobné sa mne javí to, že je za tým dobrá práca policajtov.
Zakázané drogy budú vždy generovať mafiu, či sa nám to páči alebo nie. Tak ako demokratúra(tento režim čo máme) generuje mafiu, ktorá riadi štát.
Odporúčame